"Ešteže nám vekový priemer upravil pätnásťročný dorastenec," smeje sa v rozhovore pre TOPhbl.sk Peter Hránek.
Nováčik z Třinca má za sebou bratislavské ťaženie, ktoré mu vynieslo za jeden víkend väčší počet výhier i bodov, než bol moravský klub schopný získať zatiaľ za celú sezónu. O tom, čo sa to v zápasoch proti LG Bratislava a Ružinovu vlastne stalo sme sa rozprávali s jedným z najskúsenejších mužov v třineckom drese Petrom Hránekom.
Máte za sebou mimoriadne úspešný víkend, v ktorom ste skolili dve stálice bratislavskej hokejbalovej scény – LG Bratislava i Ružinov. V čom bolo tajomstvo úspechu?
„Uplynulý víkend bol pre třinecké farby naozaj mimoriadne priaznivý. Asi bola dobrá konštelácia hviezd (smiech). Ale teraz vážne. Výhry sa nerodili vôbec ľahko. Odrazový mostík bol bezpochyby bojovný výkon v Bratislave. Na ihrisku LG sme síce začali zle, prehrávali sme súboje pri mantineloch a nezachytávali sme nábehy súpera do voľných priestorov. Do šatne sme išli za stavu 0:2, čo paradoxne bola pre nás výhoda. V šatni si zobral slovo Patrik Cieslar a to dosť dôrazne. Ostatne, je to najväčšia osobnosť třineckého hokejbalu a asi aj najstarší hráč v extralige. Navzájom sme sa povzbudili, vyhecovali a išli bojovať. Konečný výsledok poznáte. Zápas sme otočili a konečne vyhrali. Po zápase sa všetci tešili, akoby sa vyhral titul.“
Čo ste zmenili oproti iným zápasom, kedy sa niečo podobné ani zďaleka nepodarilo?
„Prístup. Každý si asi uvedomil, že musíme hrať čisto, nenechať sa vylučovať, nešetriť krokom a sústrediť sa na svoj výkon.“
Nemrzí vás, že nakopnutie prišlo takto neskoro?
„Nikdy nie je neskoro. Pred začiatkom sezóny bolo zrejmé, že účinkovanie v HEL bude nesmierne ťažké. Mužstvo si vyberá ale nováčikovskú daň, a to veľmi krutú. Počítalo sa s tým, že sa do klubu vrátia odchovanci, ktorí sú oporami v iných tímoch, čo sa však až donedávna nestalo, a tak sa muselo začať úplne od začiatku. Třinec má špecifické mužstvo. Je tu buď veľmi veľa mladých hráčov – dorastencov, a potom vlastne zasa veľa vyslúžilých veteránov. Medzitým sa mihnú aj chalani v tom produktívnom veku. Po posledných majstrovstvách v kategórii masters aj mňa Patrik ako kamaráta oslovil, či by som mu trochu nepomohol usmerniť mladých na ihrisku. V slabej chvíľke som mu kývol a teraz nás môžete aj s Mirom Polákom občas v zeleno-čiernom drese vidieť. V Bratislave sme v jednej lajne mali všetci traja dokopy takmer 140 rokov. Ešteže nám vekový priemer upravil pätnásťročný dorastenec (smiech). Doterajšie výkony mužstva neboli vždy zlé, ale na výsledkoch to vidieť nebolo. Po úvodných vysokých prehrách to na hráčov doľahlo aj psychicky, čo nikomu nepridá.“
Máte momentálne pred sebou aj iný cieľ ako dohrať sezónu čo najlepšie?
„Cieľom je hrať kolektívne a srdcom. Dokázať, že hokejbal v Třinci milujú a hrať ho vedia. Nuž a samozrejme - zachrániť extraligu.“
Stále je možnosť, že extraliga bude v budúcej sezóne opäť o čosi štíhlejšia, čo sa počtu tímov týka. Na to by zrejme doplatil aj Třinec. Uvažuje sa v klube o tom, čo do budúcnosti?
„My ideme teraz od zápasu k zápasu. Ideme sa pokúsiť napraviť si pošramotené renomé. Logicky sa chceme viezť aj na víťaznej vlne. Do baráže chceme ísť so zdvihnutou hlavou, ale s pokorou. O budúcnosti - bytí či nebytí v HEL sa rozhodne po poslednom odohratom zápase. Žiadne špekulácie si teraz nepripúšťame. Možno práve výkony posledných a dúfam aj nadchádzajúcich dní vedenie extraligy presvedčí, že toto mužstvo v budúcnosti môže byť pre HEL prínosom.“
Viacero tímov malo v minulosti finančné komplikácie, ktoré ich napokon vyradili z hry. V Třinci sa zdá, že po tejto stránke to funguje správne. Je to tak aj naozaj?
„Toto je skôr otázka na Patrika Cieslara. V súčasnosti klub sponzora má a ako Patrika poznám, určite urobí všetko preto, aby to tak bolo aj v budúcnosti.“
Bol podľa vás dobrý nápad dať priestor v slovenskej extralige aj českému klubu?
„Hokejbal je jeden zo športov, kde vznikajú veľké kamarátstva a väzby. Slovenský a český hokejbal je v posledných rokoch najúspešnejší kolektívny šport v oboch krajinách. Navyše ja ako Skaličan, žijúci na pomedzí, som nikdy rozdelenie republík „nebral vážne“. Srdcom som, aj budem Čechoslovák. V takej republike som sa takmer už pred polstoročím narodil, preto podobné rozhodnutia vítam.“
TIP: Pre presnejšie vyhľadávanie v štatistikách môžete zadať krstné meno, priezvisko hráča, ale aj názov klubu.