Tibor Kapánek si lepšiu premiéru na trénerskej lavičke ani nemohol želať.
Oproti vlaňajšiemu triumfu však existujú dôležité rozdiely. Kým v Plzni bol Kapánek hrajúcim trénerom, vo Villachu sa skalický rodák predstavil bez hokejky. Všetkú zodpovednosť teda prebral na seba. Fantastický hráč teda naďalej pokračuje v zbieraní trofejí. Ak svojim zverencom dokáže vštepiť vlastnosti, ktoré zdobili jeho samotného, musíme začať so švajčiarskym hokejbalom vážne rátať. Ako je známe, Tibor pred sezónou prebral práve národný tím helvétskeho kríža. A že mu trénerské remeslo ide, ukázal uplynulý víkend na Euro Cupe vo Villachu. Rozhovor s kormidelníkom víťaza je teda povinnosťou.
V Plzni bolo vaše víťazstvo prekvapením. Prekvapil vás aj tento triumf vo Villachu?
"Samozrejme, že ma to prekvapilo. Veď my nie sme v pozícii, kde by sa víťazstvá na takomto hokejbalovom fóre od nášho mužstva jednoznačne očakávali. Pre náš klub to bol už šiesty Európsky pohár a doteraz sme získali len jednu medailu a to práve pri 
víťazstve minulý rok v Plzni. To, že sme získali ďalšiu a dokonca zasa tú najcennejšiu, je veľkým prekvapením asi nielen pre mňa. Ale musím povedať, že prekvapením príjemným."
S akým cieľom teda Oberwil do Villachu cestoval?
"Cieľ sme mali jasný. Bol ním postup do semifinále s tým, že ďalej sa uvidí. O obhajobe sme veľa nehovorili, predsa len sme mali iba dva tréningy s hokejkami tesne pred odjazdom do Villachu, a ani na nich sme neboli v kompletnom zložení. Viac menej sa chlapci troška pohrali s loptičkou, pre brankárov bolo pár streleckých cvičení, narýchlo sme si vysvetlili systém a ako by sme asi chceli hrať presilovky a oslabenia. Ja osobne som za najväčších favoritov považoval slovenského majstra Nitru a zástupcov českého hokejbalu Vlašim a Prahu. Po tom, ako som videl, s akými hráčmi a v akom zložení jednotlivé mužstvá prišli, na finále som pasoval Nitru a Prahu."
Aký rozdiel je medzi víťazstvom s Kapánkom na lavičke a s Kapánkom na ihrisku?
"Toto je ťažká otázka, ja by som to nechcel porovnávať, no odpoviem. To, ako sme to vyhrali minulý rok, keď som bol v pozícii hrajúceho trénera, som si uvedomil až po turnaji. Pre mňa to bol posledný turnaj, posledné zápasy v pozícii hráča a tak som sa sústreďoval nielen na pokyny pre hráčov ale aj na moje výkony. Teraz vo Villachu som sa sústredil už len na koučing mužstva, a myslím, že som bol oveľa kľudnejší ako rok predtým. Tlak som necítil skoro žiadny, pretože som mužstvu veril. Od prvých zápasov bolo badať, že 
chalani chcú, že im to ide a hra sa stále zlepšovala. Aj súhra útokov bola od zápasu lepšia a lepšia."
Oberwil je dva roky po sebe kráľom európskych klubov. Išla úroveň hokejbalu vo Švajčiarsku hore?
"Ja som vždy hovoril, že chalani vo Švajčiarsku hokejbal hrať vedia. Sú dobre fyzicky pripravení a šikovní aj po technickej stránke. Jediné čo im chýba, je dlhodobo natrénovaný systém. Vo švajčiarskej lige sa hrá stále 4 + 1 bez ofsajdov a na menších ihriskách. Preto hráči v kluboch majú zaužívaný tento systém, a na hru podľa medzinárodných pravidiel sa pripravujú len tesne pred nejakým turnajom. Naši hráči však absolvujú každú sezónu aspoň jeden takýto turnaj a pomaly to prináša ovocie, ten systém sa im dostáva do žíl. Ja tvrdím, že ak by hrali aj ligu podľa medzinárodných pravidiel, bolo by vidieť ešte viacej klubov zo Švajčiarska na európskej hokejbalovej mape."
Ktorý zápas vo Villachu bol z vašej strany najlepší a naopak najhorší?
"Začnem asi najhorším zápasom, to bol jednoznačne prvý polčas proti nemeckému majstrovi Heilbronn Hornets. Cez prestávku som musel zvýšiť hlas, aby si chlapci pripomenuli, že nie sme na výlete. A náš najlepší zápas? Ako som už spomínal, naša hra sa od zápasu k zápasu zlepšovala. Dobrý zápas sme zahrali proti Ružinovu, hlavne v druhej polovici sme ich prehrali, keď už Ružinovčania trochu odišli so silami, nakoľko ich bolo pomenej. Výborne sme zvládli aj finálový zápas, i keď to tak nemuselo byť. Už v šiestej minúte nám odišiel do nemocnice po nešetrnom zákroku protihráča Adam Roušal na šitie a vrátil sa až po záverečnom ceremoniáli. Následne sme hrali päťminútovú presilovku, no nezahrali sme ju podľa predstáv a s výnimkou jednej či dvoch striel sme vôbec neohrozili brankára Prahy. Myslel som, že nás to psychicky položí, no chlapci dali hlavy hore, ustáli asi trojminútový tlak Kertu na začiatku druhého polčasu a postupne prebrali hru do svojich rúk. Strelili sme prvý gól, ukľudnili sa a zápas doviedli do víťazného konca. Tak ako v Plzni sme rozhodli druhým gólom do prázdnej bránky súpera."
Kto, alebo čo vás na turnaji najviac prekvapilo a naopak, čo vás najviac sklamalo?
"Prekvapili ma jednoznačne Fíni. Nielen svojimi vynikajúcimi fanúšikmi, ale hlavne predvedenou hrou. Hrali behavý hokejbal s hokejovými a florbalovými prvkami a systémom. Vôbec na nich nebolo vidieť, že hokejbal hrajú len dva - tri krát do roka. A sklamanie? Určite to bola organizácia turnaja. Štartovné nebolo malé, ale informácie, ocenenie hráčov a všetko s tým spojené nestálo za nič. Usporiadateľ mal dostatok času sa pripraviť na takúto akciu, no vyzeralo to, akoby sa začali pripravovať týždeň pred turnajom. Druhým sklamaním bola pre mňa Nitra. Nie však hrou, veď v základnom hracom čase neprehrala, ale umiestnením. Jasne najlepšie zabezpečený klub, s polovicou reprezentantov Slovenska, s veľkým počtom individualít. Zasa však nezvládli semifinále a nehrali teda finále. Jednoznačne mali mužstvo nielen na finále, ale aj na víťazstvo. Ešte pred ich semifinále, kedy sme už mali my to naše za sebou, som sa rozprával s Robom Kaššom, že si s nimi chceme zahrať vo finále. Podpichoval som ho spôsobom, aby to "nepohnojili" ako v Plzni, keď Belpu evidentne podcenili. Robo mi povedal, že to sa už nestane a sú pripravení Prahu poraziť. No nakoniec im to zasa nevyšlo. Vo vašom rozhovore práve s Robom v minulom článku som čítal jeho vyjadrenie, či je Oberwil najlepší klub v Európe, keď dva razy po sebe vyhral Európsky pohár. Nad jeho odpoveďou som sa troška zamyslel ("keby sme s Oberwilom hrali vo finále a prehrali, povedal by som že sú," - pozn. red.). Ja teda rovnako s humorom dodávam, že my sme v tom finále na nich čakali, chceli sme s nimi hrať, no oni buď málo chceli, alebo sa nás báli (úsmev). Teraz už vážnejšie. Proti Nitre by to bol určite zaujímavý zápas a dúfam, že si ho niekedy zahráme."
Ako veľmi boli prospešní požičaní hráči Roušal s Minárikom?
"To, že sme si na takýto turnaj požičali niektorých hráčov je logické. My máme káder, ktorý činí dvoch brankárov a 16 hráčov do poľa, čo na sezónu stačí, no na EC určite nie. Navyše dvaja hráči nedostali voľno v práci a dvaja sú dlhodobo zranení. Za nás hrali tento rok vo Villachu tak ako minulý rok Jožko Minárik, dvaja Američania a pozvali sme si ešte 
Roušala, ktorý hral ligu vo Švajčiarsku za Martigny. Som rád, že nám prišiel pomôcť, i keď ma mrzí jeho zranenie z finálového zápasu. Patril medzi najlepších hráčov, i keď sa mu strelecky nedarilo podľa jeho predstáv, no strelil postupový gól vo štvrťfinále a to sa cení. A Jožko? To je asi najspoľahlivejší hráč akého poznám, či už dopredu, dozadu, na presilovku alebo na oslabenia. Proste pán hokejbalista. Mužstvu boli obaja veľmi prospešní. Aj touto cestou by som sa im veľmi rád poďakoval, že si za nás prišli zahrať."
Predpokladám, že ste triumf stihli osláviť priamo vo Villachu. Čakajú vás ešte nejaké oslavy doma so sponzormi či fanúšikmi?
"Nejaká oslava už bola priamo vo Villachu. Bola dohoda, že ak sa postúpi do finále , zostaneme spať aj v nedeľu v Rakúsku a domov pôjdeme až v pondelok, tak ako to bolo v Plzni. Boli sme autami, dve síce museli odísť už v nedeľu, no štyri autá zostali. A aká bola oslava? Poviem to asi takto. Chlapci vedia nielen hrať dobre hokejbal, ale aj dobre oslavovať (úsmev). Neviem aká oslava sa chystá v Oberwile a či sa nejaká vôbec uskutoční, to je skôr otázka na vedenie klubu. No ako ich poznám, určite nám niečo ešte pred sezónou pripravia."
