"Pre mňa bola, je a vždy bude najväčšou motiváciou reprezentácia. Ale taktiež je to snaha urobiť radosť mojim rodičom, aby na mňa mohli byť hrdí. Pochvala od nich ma vždy posunie vpred. Bolo to tak, keď som mal päť rokov a je to tak dodnes," hovorí Jozef Martančík v rozhovore pre TOPhbl.sk.
Štyrmi gólmi dopomohol juniorom z Považskej Bystrice k deklasovaniu martinského "béčka" a vyšvihol sa na líderskú pozíciu štatistík extraligy U19. Reč je o Jozefovi Martančíkovi, ktorému sa v prebiehajúcej sezóne darí. Mladý hokejbalista z Kežmarku si oblieka dres Povavažskej Bystrice a tréner na neho môže byť hrdý. Pre svoj tím je výraznou oporou. Prinášame vám rozhovor s hráčom, o ktorom možno budeme čoskoro počuť aj medzi seniormi.
Podarilo sa ti niekedy vsietiť štyri góly v jednom zápase?
"Áno podarilo sa mi to raz v extralige U19 - minulý rok v Čadci. Je to neopísateľný pocit. Eufória...Skrátka pocit, ktorý by som chcel zažívať denne."
Dala sa pred zápasom očakávať tak hladká výhra?
"Určite nie. Chceli sme vyhrať za každú cenu, pretože Martin "B" bol tabuľbový outsider. 
Bolo jedno či vyhráme o gól alebo o dva alebo o šesť, do zápasu sme išli s tým, že nesmieme zaváhať. A to, že sa to podarilo takýmto rozdielom, len pridádva na našej spokojnosti."
Tajomstvo úspechu je v správnej motivácii
Svojim štvorbodovým zápisom si priebežne na čele ligovej produktivity. Predbehol si tak niekoľko veľkých talentov vo svojej kategórii. Aký je to pocit?
"Určite Marek Ščasný alebo minulý rok najproduktívnejší Miloslav Cebo z Nitry sú hráči vysokých kvalít. Takisto spoluhráč z Kežmarku Erik Kopkáš má pred sebou peknú kariéru. To, že som sa dostal pred nich som sa dozvedel pred chvíľou a samozrejme teší ma to. Dúfam, že sa mi podarí zotrvať a prvom mieste produktivity čo najdlhšie, aby som ukázal, že to nie je len náhoda."
Je evidentné, že zo sezóny na sezónu sa tvoje hráčske schopnosti zlepšujú. Čo je pre teba najosožnejšie?
"Podľa mňa je to podpora spoluhráčov z Považskej Bystrice, ale možno k tomu prispel aj tréning mimo ihriska. Posilovanie, beh a podobne... Hoci toho mám do školy momentálne trochu viac, na tréning netreba zabúdať. Mojim veľkým snom je dostať sa do reprezentácie a to ma mimoriadne motivuje vpred. Samozrejme, môže ísť iba o náhodu. Ale ráno som sa môjho ocina pýtal, kedy urobí domáce pirohy a povedal, že ak dám dnes hetrik (smiech)."
Splnil svoj sľub?
"Zatiaľ iba kúpený polotovar. Keď som sa vrátil z Považskej Bystrice domov, do Kežmarku, čakali ma na stole. Ale povedal, že tie domáce budem mať na budúci víkend."
Panuje v tíme spokojnosť s momentálnym umiestnením?
"
Určite, že chceme byť čo najlepší. Tretie miesto je lepšie ako posledné, ale horšie ako prvé... V Žiline sme hrali vyrovnaný zápas, v ktorom sme hneď na začiatku dostali dva zbytočné góly a ťažko sa doťahovalo. Prehrali sme o gól, čo je určite škoda. V Nitre sme ešte nehrali, tak uvidíme, či sa na Nitru dotiahneme, ale určite tieto dva tímy spolu s Martinom "A" sa pokúsia strpčiť nám cestu na prvé miesto extraligovej tabuľky. Ale v tíme vládne dobrá atmosféra, čo určite nie je na škodu veci."
Cestovanie ako športová obeť
Aká je tvoja momentálna motivácia okrem snahy presadiť sa v juniorskom tíme? Rozmýšľal si už nad extraligou seniorov? Je to tvoj cieľ?
"Pre mňa bola, je a vždy bude najväčšou motiváciou reprezentácia. Reprezentovať svoju krajinu musí byť najkrajší pocit, ktorý by som rád zažil. Ale taktiež je to snaha urobiť radosť mojim rodičom, aby na mňa mohli byť hrdí. Pochvala od nich ma vždy posunie vpred. Bolo to tak, keď som mal päť rokov a je to tak dodnes."
Bol sa na tvoje výkony pozrieť aj tréner "A" mužstva?
"Keďže som Kežmarčan a na extraligu U19 dochádzam až do Považskej Bystrice, myslím, že Kežmarský tréner sa na moje výkony pozrieť nebol. Aspoň nie v extralige U19. A o Považskobystrickom trénerovi, to naozaj netuším."
Ako si sa dostal k angažmánu na Považí?
"Minulú sezónu som bol na hosťovaní v Martine. Páčilo sa mi tam a vlastne sa nám dokonca podarilo získať extraligové striebro. Ale na jednom turnaji som sa dal do reči s jedným pánom a neskôr vysvitlo, že to bol tréner z Považskej Bystrice. Keďže som otvorený novým veciam, súhlasil som, že by som išiel na hosťovanie do Bystrice. Možnou príčinou bol spoluhráč, s ktorým som sa nechtiac pohádal a nehralo sa mi s ním dobre. Ale v Považskej Bystrici sa mi pozícia v tíme dokonale páči a všetci spoluhráči maximálne vyhovujú."
Nezaberá ti cestovanie priveľa času?
"Pokiaľ stíham školu, trénujem s kežmarským "A" tímom a za Považskú hrám zápasy. Cez letné prázdniny som sa zúčastnil pár tréningov a prípravných zápasoch v P. Bystrici, takže s chlapcami v päťke si už rozumieme a posledný
zápas to potvrdil, keďže väčšinu gólov som dal po ich nahrávke. Že je to ďaleko, mi neprekáža. Cestujem rád a nemám s tým najmenší problém. Aspoň vidím kus Slovenska a získavam skúsenosti s cestovaním, ktoré možno využijem neskôr."
Ak bude záujem, chcel by si pokračovať v seniorskom tíme Kežmarčanov?
"Takáto možnosť bola, ale chodím na nemecké bilingválne gymnázium a škola je mi prvoradá. Myslím, že po časovej stránke by to bolo až príliš náročné, nakoľko tento rok maturujem. Ale v nasledujúcich rokoch ak sa podarí a bude všetko v poriadku nevidím problém hrať za Kežmarský "A" tím, resp. iný extraligový "A" klub."
Pred svojimi rovestníkmi si si teda vypracoval solídny náskok...
"Beriem to ako úspech, že sa mi takáto možnosť naskytla ešte pred 18.-tymi narodeninami. Viem, že v dospeláckej extralige by sa mi ťažšie presadzovalo, ale čo je hlavné, že by som nemal isté stále miesto v tíme. V mojom veku mám šancu dostať väčší priestor v tíme U19 ako "A" tíme."
Kežmarok ako nevýhodu na ceste za reprezentáciou nevníma
Najmä v súvislosti s nedávnymi majstrovstvami sveta sa mnoho hovorilo o výbere reprezentantov. Kežmarok, no v podstate celý východ Slovenska nabáda k väčšej pozornosti ohľadom svojich hráčov. Nie je málo tých, čo tvrdia, že byť z východu, resp. Kežmarku je veľkou nevýhodou na ceste za reprezentáciou.
"Nikdy som sa o tom takto nezamýšľal. Mojou nevýhodou bolo, že som kvôli hokejistom nikdy nedostal šancu ukázať sa na Mamute. Respektíve drina priniesla ovocie až v tomto veku, čo je príliš neskoro. Ale najhlavnejší dôvod je podľa mňa ten, že som sa narodil 21.12.1993, čo je len 10 či 11 dní pred novým rokom. Zmena kategórie by mohla znamenať to, že by som bol najstarší v kategórii pri mladších, ale tiež to, že by som sa neťahal na seberovné 93-ky, ale na mladších. Nech je to akokoľvek, momentálne hrám v Považskej Bystrici, takže sa nemôžem vyhovárať na to že som Kežmarčan," zakončil rozhovor sympatický mladík.
