Kežmarčania na zraze potvrdili dobrú formu z ligy.
Kežmarské rýchlonohé krídla Teplický s Oravcom boli v dvojzápase proti Čechom vidieť. Ich rýchlosť i individuálny kumšt sa znásoboval najmä v prvom zápase, kedy ich dal tréner Ďuris spolu do jednej lajny a spolu s centrom Šibíkom ukázali niekoľko dobrých striedaní.
"Áno, mali sme niekoľko dobrých striedaní, no veľa sme toho nestihli," pritakal Libor Teplický a vzápätí hlbšie zanalyzoval oba duely: "V sobotu sme hrali veľmi dobrý zápas, aj keď začiatok nám nevyšiel. Potom sme však pridali a Čechov sme prehrávali, v hre 5 na 5 sme boli lepším mužstvom. Česi dávali góly len v presilovkách a najväčšie šance mali paradoxne v oslabení. Zápas sa hral vo veľmi vysokom tempe a pred veľkou návštevou. V nedeľu na nás vybehli a my sme boli trošku ľahkovážni, ako keby uspokojení. Napriek tomu sme tlak ustáli, ale zápas rozhodli dva šťastné české góly. Jeden po našej chybe a druhý po odrazenej loptičke. Bol to však tak isto veľmi kvalitný zápas."
Veľa sa polemizovalo o nominácii Čechov na tento zápas. Neprišli v najsilnejšej zostave a to nás mierne favorizovalo. Ukázalo sa však, že aj bez svojich hviezd patria jednoducho medzi svetovú špičku. Teplický okúsil aj zápasy v Plzni, mohol teda porovnávať.
"Nepočul som o tom, že by nás niekto favorizoval. Česi sú stále silní, nech prídu v akejkoľvek zostave. Nám tiež chýbali nejakí hráči, ktorí patria do základu. Rozdiel medzi Plzňou a Gajarmi nebol veľmi cítiť, zápasy boli rýchle, tvrdé a každá chyba rozhodovala. S Čechmi stále rozhodujú najmenšie detaily," myslí si kežmarský útočník.
Čechov sme v sobotu porazili po ôsmich rokoch. Naše posledné víťazstvo z Mostu v roku 2005 je už ozaj veľmi bradaté.
"Chlapci to spomínali, ale hovorilo sa aj o tom, že by bolo pekné poraziť ich znova aj v nedeľu. Bohužiaľ, na druhý pokus nám to už nevyšlo," sklamane uznal silu súpera Teplický.
Oravec s Teplickým sú podobné typy útočníkov, tréneri ich skúšaju raz jedného, raz druhého, teraz sa ocitli na chvíľku aj v jednej päťke. Je však možné, že do záverečnej nominácie sa zmestí iba jeden z nich. Možno obaja a možno žiaden. To je samozrejme už vecou trénerov. Boli sme teda zvedaví na vzájomnú podporu.
"Áno, pre niekoho sme možno podobní, no ja si myslím, že sme vo veľa veciach odlišní. Vzájomne sa v hre dopĺňame a najsilnejší sme, keď sme spolu. Hrali sme spolu asi jednu tretinu, čo nie je moc veľa. Samozrejme, že sa podporujeme. O záverečnej nominácii by som nerád hovoril, v rukách to maju len tréneri. Či pôjde na MS jeden alebo druhý, určite bude každý nás za toho druhého rád a svojho kamaráta podporí a bude mu držať palce," uzavrela opora MŠK.
