Po nitrianskom Mamut Cupe nastali v reprezentačnom zložení viaceré zmeny. Hodnotíme ich kladne.
Seniorská reprezentácia má za sebou Mamut Cup, ktorý bol jednou z posledných prípravných príležitostí pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta. Ako ho hodnotiť? Ako malý, ale účelný.
Reprezentačný výber sa posunul opäť o výrazný krok vpred k záverečnej nominácii. Hodnotíme ho výrazne pozitívne. Oproti domácim súbojom s Českom sa do nominácie dostali hráči, ktorí nám v nej predtým chýbali. Postupne sa formuje súhra dravej mladosti so skúsenou ostrieľanosťou. To je šanca na úspech. Kladne treba pristupovať aj k rozmanitosti z pohľadu tímového zloženia. S modrým dresom sa predstavili hráči z mnohorakých klubov a herných štýlov.
Mimoriadne príjemne nás prekvapili najmä mladíci ako Martinusík a Ecker. Počas extraligovej sezóny boli oporami svojich tímov a po Mamut Cupe by svoju šancu jednoznačne mali dostať. Naopak aj takí skúsení hráči ako Toth alebo Kašša ukázali, že na dres s dvojkrížom na hrudi ešte stále majú. Na brankárskom poste sa najviac prejavila dvojica Šúrek, Komeda.
Pozitívne hodnotíme zrýchlenie hry, viac individuálnej bojovnosti i kretavitu v zložení útokov. Zapracovať však bude treba na zakončovaní. To je však zrejme najmä vec súhry a to ukáže až budúcnosť.
Po Mamut Cupe môže mrzieť najmä neúčasť českého výberu z Prahy. Nemožno klásť za vinu organizátorom ani následné prerozdelenie rozpisu pre nezodpovedný prístup jedného mužstva. Súboje s českou hokejbalovou školou by však boli tým pravým, čo Slovensko portebovalo nacvičiť.
Maďari veľkým prínosom neboli. Slovenská reprezentácia si so súperom robila čo chcela, výrazný časový úsek pred koncom dokonca nacvičovala i hru so šiestimi hráčmi bez brankára. Oceniť treba prínos Kežmarku, ktorý obhájil druhú priečku. Prejavila sa skôr zohratosť kolektívu a dobrá defenzíva ako individuálne výkony. Napokon, východniari zdolali i úradujúceho majstra, čo sa mnohým extraligistom počas sezóny nepodarilo. Tento fakt však nemožno preceňovať. "Rytierom" chýbali najväčšie hviezdy, ktoré bojovali vo farbách Slovenska. Bez nich šlo prakticky o "B" mužstvo vyšperkované hráčmi z "devätnástky".
Čo dodať? Povedzme si otvorene, reprezentácia sa vydala dobrou cestou. Hráčske úpravy hodnotíme kladne, herný štýl tiež. Je badať muchy, ktoré treba doladiť, na to však príprava slúži a ešte sa neskončila. Bez emócii je možno vyhlásiť, že sila Slovenska je enormná a reprezentácia momentálne obsahuje zrejme to najlepšie, čo hokejbalový výber ponúka. Je pochopiteľné, že každému ulahodiť nemožno a niektoré prvky sú diskutabilné. To už však je na trénerovi, veď on bude v konečnom dôsledku zodpovedný i za výsledky.
