"Dúfam, že obdobie merania "kto má väčšieho" skončilo v septembri a teraz začeneme spolupracovať pre hokejbal," vraví prvý muž gajarského hokejbalu Stanislav Libo po dlhšej odmlke.
Jeden z najúspešnejších slovenských mládežníckych klubov sa na chvíľu akoby stiahol z hokejbalovej mapy. Minimálne z tej mediálnej. O Gajaroch nebolo dlhšiu dobu nič počuť, navyše, svoje domáce zápasy hrajú posledne v Ružinove. Oku pozorného pozorovateľa hokejbalového diania táto skutočnosť iste neunikla.
„Trošku sme sa utíšili, určite sme ale nezaháľali. Naša mládež pokračuje v extralige, kde nás reprezentujú chalani od U10. Muži hrajú hneď dve súťaže. V lete absolvovali niekoľko turnajov a prípravných zápasov. Na jar nás opäť čakajú tradičné mládežnícke turnaje. To je gro vecí, na ktorých sme pracovali posledné mesiace,“ vraví Marcel Dano, ktorý sa v posledných mesiacoch objavuje aj v extralige seniorov v drese LG Bratislava.
K jeho slovám pridáva vysvetlenie aj manažér klubu Stanislav Libo: „Niekedy je lepšie byť v ústraní, pripravovať si svoje veci v pokoji a len s údivom sledovať, čo sa deje okolo.“
Na hokejbalovej scéne sa pritom za posledné mesiace vírili viaceré podstatné témy. Či už týkajúce sa rozhodcov, financií a podobne.
„Máme za sebou dosť turbulentné obdobie, nemyslíte? Minimálne tí, ktorí dostávajú e-maily z únie vedia o čom hovorím,“ pousmial sa Libo dodal: „Dúfam, že obdobie merania „kto má väčšieho" sa skončilo v septembri, a teraz začneme spolu pracovať pre hokejbal. Aj keď úprimne tomu veľmi neverím, pretože vždy sa nájde niekto, kto hľadí v prvom rade na svoj vlastný prospech, a potom na to, čo je dobre pre hokejbal. Ale to chce svoj čas. Pomaličky, ale predsa sa posúvame ďalej.“
Aby Gajarčania nemlátili iba prázdnu slamu, pridávajú aj svoj pohľad na vec, spolu s návrhom riešení.
„Z mojej strany bolo pred klubmi prezentované, aby boli mládežnícke turnaje prispôsobené tak, aby mohlo hrať hokejbal čo najviac detí. Pre mňa je nepochopiteľné, keď sa desaťroční chlapci vracajú z turnaja v nedeľu o desiatej večer a v pondelok ich čaká škola, pričom by mohli hrávať turnaje v sobotu. Jasné, ja viem. V sobotu je extraliga mužov a to musia ísť deti bokom,“ znie prvá Libova výčitka. „Máme tu ale ešte ďalšie ihriská, kde sa hrajú len regionálne ligy - napríklad vo Zvolene, Trenčíne, Zohore, Prešove, Senci, Nitre, Gbeloch, Banskej Bystrici a podobne. Prečo neprinesieme mládežnícky hokejbal aspoň dvakrát za sezónu aj tam? Možno sa nám to vráti v tom, že pribudnú mládežnícke tímy na hokejbalovú mapu Slovenska. Ďalšia vec sú turnaje vo februári, kde aj tak väčšina mužstiev zápasy odkladá a pritom v máji máme iba jeden Mamut Cup. Súťaž môže skončiť v máji a Mamuty sa budú hrať v júni. A takto by som mohol pokračovať ďalšiu hodinu.“
S jeho slovami súhlasí aj Marcel Dano, ktorý vraví: „V mužskej extralige tvoria sedemdesiat percent hráčov bývali hokejisti, na MS nastupujeme tiež s bývalými a aj aktívnymi hokejistami. Napriek tomu stále budeme hľadať cestu ako sa oddeliť od hokeja. Celú sezónu sa stáva, že mládežnícke kluby nastupujú v dosť obmedzených počtoch na zápas, potom príde Mamut Cup a vidíme dvadsať a viac členné družstvá. Tam nám už hokejisti nevadia? Nie že by sme hľadali cestu ako deti prilákať k hokejbalu, my staviame prekážky.“
Podľa Dana sa viac treba orientovať na bývalých, či aktívnych hokejistov a zapojiť ich do hokejbalového diania.
„Hokej je predsa finančne náročný šport. Veľa sa hovorí ako funguje mládežnícky šport na Slovensku. Máme jedinečnú šancu dať deťom a rodičom možnosť porovnať a rozhodnúť sa! Keď budú odmalička behať za oranžovou loptičkou v prípade, že skončia s hokejom je tú pre nich stále hokejbal a nedajú v pätnástich rokoch definitívne zbohom športu! V našom športe ešte nepociťujú žiadne zákulisné ťahy, ktoré presakujú z iných športov. Veď sa spýtajte bývalých hokejistov prečo skončili s hokejom. Čím viac pritiahneme deti z floorbalu, hokeja, futbalu a podobe, o to viac z toho bude viac ťažiť náš šport, resp. hokejbalová únia. Nestavajme prekážky, ale nájdime cestu aby čo najširší okruh detí mohol hrať náš šport,“ dodáva mladý útočník a zároveň funkcionár gajarského klubu.
Hala je súkromný majetok, majiteľ sa môže rozhodnúť ako chce
Ako už bolo naznačené, s Gajarmi sa neoddeliteľne spája Aréna 71, ktorá je od začiatku klubu jeho domovom. Momentálne ale klub hráva svoje domáce zápasy v bratislavskom Ružinove a viaceré tradične gajarské turnaje zrejme čaká sťahovanie.
„Túto otázku počúvam už pár mesiacov a stále opakujem to isté. V prvom rade je to súkromný majetok a je na rozhodnutí majiteľa akým smerom sa hala bude uberať. Ale musím dodať, že Peter nemá žiadne záväzky smerom k hokejbalu, keďže zo strany únie za celých desať rokov neprišla žiadna podpora. Snažili sme sa pomáhať klubom, reprezentácií. V Gajaroch boli reprezentačné sústredenia, hokejbalové kempy, turnaje a podobne, ale keď ani po desiatich rokoch necítil žiaden impulz. Nemôžeme sa diviť, že pôvodne hokejbalovú halu budú v budúcnosti využívať možno floorbalisti možno futsalisti alebo sa premení na sklad, ubytovňu alebo niečo podobné. Každý, kto sa zúčastnil konferencie vie, že v hokejbale boli a verím, že aj budú peniaze na rozvoj hokejbalových ihrísk,“ nešetrí kritikou Stanislav Libo.
.jpg)
Muži v dvoch súťažiach
Gajary teda utíchli mediálne, ale nie na ihriskách. Aj v novej sezóne postavili čierno-bieli početnú skupinu družstiev.
„Veľmi ma teší, že muži hrajú v dvoch súťažiach - v ZHBL a v Superlige. Ešte viac ma teší, že v tejto kategórií nastupujú aj naši mladí, ktorým už z hore uvedených dôvodov nebolo umožnené hrať mládežnícku extraligu. Napriek tomu pokračujeme ďalej v kategórií U10 a U14, kde nám vyrastajú budúce hviezdy, ktoré nás určite potešia nejednou medailou,“ vraví Libo a k jeho slovám sa pridáva Dano: „V U10 vidím veľký potenciál. Čo sa týka U14, tá svoju kvalitu potvrdila už na pražskom Fair Cupe. V kategórii mužov máme najsilnejší káder za posledné obdobie, aj keď zatiaľ len na papieri. Na Svetovom pohári, ako aj na Mamut Cupe mužov sme ukázali, že hokejbal hrať vieme.“
