Kralovič: Sedem rokov pískame za tie isté peniaze

"Kluby nám vyčítajú, že nechodíme na zápasy vlakom. Nech chodia vlakom oni," hovorí Marek Kralovič. 

V slovenskom hokejbale tiká časovaná bomba. Možno si to niektorí ani neuvedomujú, ale je to, bohužiaľ, tak. V januári totiž rozhodcovia vstúpia do štrajku. Samozrejme, v prípade, že im nebude navýšená odmena. Nestačí, že rozhodcov je žalostne málo a bude sa musieť riešiť ďaľší problém. V poslednom čase sa navyše rozhodcovia dostávajú do väčších konfrontácií, čo problému asi na vyriešení nepridá. Pred víkendovým kolom sme o rozhovor požiadali práve jedného z nich, Mareka Kraloviča.

Na poslednom zasadnutí VV SHbÚ bolo odsúhlasené školenie rozhodcov. Viete nám už povedať niečo bližšie?

"Koncom novembra odošleme pozvánky všetkým rozhodcom. Samotné školenie bude niekedy v januári, presný termín ešte nevieme. Zídeme sa pravdepodobne opäť v Pruskom, je to na pol ceste pre všetkých. Na tomto školení budú školiteľmi naši českí kolegovia, ktorí na to majú akreditáciu. Buď príde pán Vít Čapek, alebo Peter Zachar. Jedine títo dvaja to môžu robiť. Školenie bude náročné, so všetkým čo k nemu patrí. Všetci budú musieť absolvovať Cooperov beh, budeme mať k dispozícii i videoprojekciu. Už som hovoril s Robom Košťálom, ktorý nám z únie na tento účel uvoľní prostriedky."

Nebojíte sa, že takéto testy dopadnú fiaskom?

"Možno ich urobia dvaja-traja. Ja neviem. Ja by som chcel rozhodcov rozdeliť na výkonnostné kategórie. Napríklad A, B, C. Nemám však na to oprávnenie, pretože na Slovensku nemáme akreditovaných rozhodcov, ako sú práve páni Čapek a Zachar v Čechách. Len títo ľudia môžu o takýchto veciach rozhodovať."

Dajme tomu, že sa rozdelia. Aký to bude mať význam?

"Samozrejme, je to pre financie. A v neposlednom rade aj motivácii. Rozhodca v áčku by dostával 30 eur, v béčku 20 a v céčku 15. To hovorím ako príklad."

A bolo by potom podľa vás v poriadku, že by rozhodca z áčka pískal s rozhodcom z béčka?

"Prečo nie? Veď nikto nikdy netvrdil, že každý rozhodca je vynikajúci. Ja viem rovnako, že sme poniektorí lepší, iní slabší. Ale je predsa normálne, že keď sa takáto dvojička stretne, ten lepší toho druhého potiahne. To je ako v mužstve. Lepší hráč potiahne tých ostatných v lajne. Nebudem sa tváriť, že v tomto smere nemáme problém. Tých potencionálnych áčkarov by bolo málo. Museli by sme to teda miešať."

Poďme teraz k avizovanému štrajku, pretože toto je to, čo ľudí zaujíma. Majú vaše požiadavku opodstatnenie?

"Samozrejme. My sme už sedem rokov  nedostali navýšené. Klubom sa zvýšili za ten čas náklady, ale zvýšili sa aj nám. Veď to sú spojené nádoby. Mňa stojí cesta do Kežmarku autom 70-80 eur. Únia mi preplatí sumu podľa sadzobníku železníc, čo je 30 eur tam a späť. Za zápas dostanem 27, celkovo teda 57 eur. To znamená, že som 20 eur prerobil. Nehovorím o tom, že mám 800 kilometrov na tachometri  a každých 3000 kilometrov ma stojí garančný servis 700 eur. Kluby nám vytýkajú, veď teda nech chodíme vlakom. Ja teda na oplátku hovorím, nech idú vlakom oni keď chcú ušetriť. To už sa nikomu nepáči. Ale ja by som vlakom rovnako zabil celý deň a navyše trebárs do Pruského to je samozrejme o niečo komplikovanejšie. "

Navýšenie o dvadsaťtri eur je ale dosť, nemysliíte?

"Ano súhlasím, preto som požiadavku skresal na 40. To je o 13 eur na klub viac. To si určite každý klub nájde. Pod 40 však určite nejdem. Ja chcem pritiahnuť aj rozhodcov z Čiech i hokejových rozhodcov. Za 27 eur sa mi však vysmejú."

Ste pripravení na to, že po splnení požiadavky sa nároky na vás budú stupňovať?

"Samozrejme, ale má to výhodu. U nás sú momentálne rozhodcovia nepostihnuteľní. Keď aj niekto spraví chybu, nič sa nestane. V prípade hrozby pokuty by totiž odmietol ďalej pískať a to si nemôžme dovoliť, lebo je nás už aj tak málo. Máme taký príklad z minulej sezóny, keď dostal jeden z nás pokutu a nechel už ďalej rozhodovať. Ak dostaneme niečo navyše, bude to aj preto, že rozhodcovia budú môcť byť trestaní. Samozrejme, že navýšenie má pomôcť aj motivácii."

Ruku na srdce, zlepší sa kvalita rozhodcov?

"Ja neviem jednoznačne odpovedať, ale verím tomu. V prvom rade by však mali začať aj hráči sami od seba trošku s kultúrnejším správaním. My rozhodcovia navyše musíme pískať rovnako a to sa môže dosiahnuť iba vzájomnými konfrontáciami medzi nami. Nemôžu si rozhodcovia nečinne nechať nadávať na seba. Poniektorí z nás nemajú abolútne žiadnu autoritu. Mne sa napríklad stalo, že som prišiel pískať a hráči z lavičky povedali pozor, je tu Kralovič, žiadne reči. Vedia, že ja si nadávať nenechám. Toto si však musia uvedomiť všetci. Autoritu rozhodca nadobudne iba tak, že si nenechá nadávať."

Prečo je vlastne rozhodcov tak málo?

"Tých príčin je veľa, jedna z nich je aj momentálne finančné ohodnotenie. Ďaľším je strach. Ja som pri svojom prvom zápase pískal zápas, kde sa mi hráči a diváci vyhrážali s pištoľou v ruke. Zavolal som políciu ktorá prišla a odišla. Môj vtedajší kolega Švarc sa viac neukázal. Keby ma to ozaj nebavilo, skončím aj ja. Kto z vás by po takomto zážitku pískal aj naďalej? Ďaľším dôvodom môže byť prípad, ktorý som zažil s kolegom Čačkom. V Kežmarku sme školili rozhodcov, prešlo ich šesť, celkom solídnych. Majú však dokopy iba jeden dres, takže asi toľko."

Objavili sa aj hlasy, že jednotlivé zápasy pískavajú tí istí...

"A kto sa tomu čuduje? Veď ako ja môžem zachovať dekórum a poslať Bratislavčana do Kežmarku, či Martinčana do Nitry? Veď takto by to malo byť, nie aby pískal jeden a ten istý. Nemôže mať nejaký klub svojho rozhodcu. Ale v tejto situácii sme, bohužiaľ, nútení prispôsobovať sa. Rozhodcovia nechcú cestovať ďaleko pre problém, ktorý som menoval pred chvíľou."

Ako teda ďalej?

"Musí sa najskôr splniť a vyriešiť jedna vec, potom sa môžu riešiť ostatné. Začať však  musíme všetci od seba. Nielen nadávať na ostatných. Aj na disciplinárnej komisii sme nie vždy jednostranní, čo ma mrzí. Naposledy prešetrovaný faul v Nitre, napríklad. Na videu je predsa jasne vidno, že ide o likvidačný faul, napriek tomu dvaja ľudia mali úplne opačný názor. V Čechách majú napríklad školenie aj časomerači. U nás niekedy čas merajú ľudia, ktorí majú cez dve promile. Potom sa stanú také veci ako napríklad v naposledy v Pruskom. I keď tam konkrétne nešlo o chybu časomerača, tam sa na neho zahral nechtiac jeden z divákov. Chcel som iba povedať, že aj s časomierou máme nejeden problém. Zhrniem to asi tak, že ak chcem napredovať a ešte byť aj spokojní, musíme všetci priložiť ruku k dielu a nie sa len neustále sťažovať. "