Michal Hrivnák pre TOPhbl.sk: "Bol to môj posledný zápas v reprezentačnom drese, najbližší rok ma neuvidíte ani v extralige."
Stále je čo prekonávať, no pre jedného z najlepších hokejbalistov v slovenskej histórii toho zostávalo už pomerne málo. Je majstrom sveta i republiky, pozbieral aj mnoho individuálnych cien, ako na národnej, tak aj na medzinárodnej úrovni. Veď iba jeho bilancia cenných kovov zo svetových šampionátov budí obrovský rešpekt – tri zlaté, jedna strieborná a štyri bronzové medaily. To je vizitka Martinčana Michala Hrivnáka.
Ešte dlhšie ako na zlato zo svetového šampionátu pritom čakal na extraligový titul s rodným Martinom. Pri otázke, aké ďalšie výzvy pred seba môže v hokejbale postaviť, odpovedá v rozhovore pre TOPhbl.sk jednoznačne:
„Uvediem to na správnu mieru. Finále majstrovstiev sveta bolo pre mňa na sto percent posledným zápasom v seniorskom reprezentačnom drese. Dám si aj pauzu od extraligy. Nehovorím, že s hokejbalom končím natrvalo, ale tento rok ma na extraligovom ihrisku určite vidieť nebudete,“ hovorí muž, ktorý druhým a šiestym gólom proti Kanade spečatil naše finálové víťazstvo.
Lepšiu rozlúčku so seniorskou reprezentáciou si Hrivnák ani pripraviť nemohol. Zisk zlata a poslednou bodkou za šampionátom bol jeho gól do odkrytej kanadskej bránky. Naskytá sa otázka, či ešte nechcel zabojovať i na domácom šampionáte o dva roky.
„Mám tridsaťpäť rokov a kto ma pozná, vie koľko som mal zranení. Myslím si, že je najvyšší čas sa na to vykašľať a dať priestor mladším hráčom,“ usmieva sa skúsený Martinčan, ktorý zažil na klubovej úrovni i zlatú žatvu s Nitrou a striebornú s Martinom.
Cesta za tretím zlatom na svetovom šampionáte bola tŕnistá, ale presvedčivá. Slováci vykročili za obhajobou triumfom nad Indiou 3:1 a za celý turnaj ani raz neprehrali. Vo finále sa poriadne natrápili s Kanadou, keď trestuhodne prehajdákali trojgólový náskok z úvodných siedmich minút. Mimochodom, je to práve Kanada, kto stále drží rekord v počte získaných zlatých kovov za sebou – má ich štyri z rokov 2001 až 2007.
„Každý, kto niekedy hral hokejbal alebo hokej vie, že Kanada sa nevzdáva za žiadneho stavu. Žiaľ, niektorým chalanom po troch rýchlych góloch v hlave prebliklo, že je rozhodnuté a hneď sa ukázalo, že nie je. Kanaďania strelili gól a okamžite sa chytili. Následne boli aktívnejším a lepším tímom. Našťastie sme v tretej tretine zabrali opäť naplno a dokázali sme súboj zvrátiť späť v náš prospech,“ znejú slová dnes už trojnásobne zlatého šampióna.
Práve pre stratený trojgólový náskok museli v kabíne zaznieť aj ráznejšie slová. Tréner musel krotiť myšlienky na titul, aby sa hráči opäť sústredili naplno na priebeh zápasu.
„Povedal nám najmä to, aby sme si dávali pozor na obranu. Prepadávali sme v defenzíve, či už v našom pásme alebo v súperovom. Nebrali sme si poriadne hráčov a z toho pre nás vznikali nepríjemné situácie. Prepadávali sme v obrane a Kanada to vie rýchlo využiť,“ konštatuje Hrivnák.
Dnes zrejme už bývalý útočník Imperial Vitamins Martin má na čo spomínať. Zažil kariéru, akú by si želal azda každý hokejbalista. V reprezentačnom drese nastúpil prvý raz v roku 2003 a odvtedy bol stálicou nášho náročného tímu, ale aj jeho veľkým ťahúňom. Vybrať jeden, či iba pár momentov z bohatej histórie preto nie je jednoduché. Isté však je, že pardubická reprezentačná bodka bude jedným z najsvetlejších bodov týchto pätnástich rokov.
„Je to vynikajúci pocit, neopakovateľný zážitok. Bolo veľmi dobré, že sme pred týmto šampionátom nehovorili o tom, že ideme získať zlatý hetrik. Stále sme všade prízvukovali, že chceme ísť krôčik po krôčiku a pokúsime sa prísť až na vrchol. Asi aj práve preto sa nám to aj podarilo,“ myslí si Michal Hrivnák.
Nuž a čo ďalej? Možno raz príde na rad i trénerské remeslo. Rýchlonohý zakončovateľ by rád zostal pri hokejbale aj naďalej: „Uvidíme, čo bude. Možno vyskúšam aj trénerskú pozíciu. Osobne si ale nemyslím, že na to mám."
* pre filter slovenska treba zadať 'svk' do vyhľadavávača