.jpg)
"Presadiť sa ako mladý Slovák v Česku nie je jednoduché," konštatuje Patrik Mitra v rozhovore pre TOPhbl.sk
Góly bol zvyknutý strieľať doma a v bohumilej tradícii pokračuje aj po svojom prestupe do Čiech. Patrik Mitra zarezáva vo farbách Hradca Králové už dlhšiu dobu a za ten čas sa dokázal vypracovať medzi tímových lídrov. Ako ho športový osud zaviedol do Čiech a ako sa mu darí sa dozviete z rozhovoru, ktorý poskytol pre TOPhbl.sk.
Máme za sebou sviatočné obdobie. Ako prebehlo vo vašom prípade?
“Sviatkovať som chcel doma, na Slovensku. Vianoce rád trávim v kruhu rodiny, s ktorou som počas roka veľmi málo a našťastie mi to práca a povinnosti umožnili. Bohužiaľ, na Nový rok som musel cestovať naspäť.”
Stihli ste sa počas prestávky od hokejbalu venovať aj športovým aktivitám alebo všetok čas šiel na oddych?
“Oddychom by som nazval hokej, ktorý ma momentálne drží strelecky aktívneho. Rovnako sa teším aj na Víkend hokejbalových šampiónov, na ktorom nastúpim v drese Paluta Luky Sport. Ale inak individuálne trénujem, aj keď v menšej frekvencii ako počas sezóny. Taktiež chodím hrávať za HBC Bulls U18 prešovskú 3b PHbL. Je vidieť, že v Prešove hokejbal napreduje, a to aj vďaka Petrovi Kochanovi, ktorý sa o veci stará a prináša to ovocie. Mladíci majú zastúpenie aj v extralige, a to je skvelé. Nedá mi nespomenúť kapitána tímu HBC Bulls a talentovaného mladého reprezentanta U16 Richarda Čirča.“
Aktuálnu sezónu trávite v Čechách, kde hájite farby Hradca Králové. Ste po jeseni spokojný so svojou vizitkou? S piatimi gólmi a tromi asistenciami ste tretím najproduktívnejším hráčom tímu.
„Presadiť sa ako mladý Slovák v Česku nie je vôbec jednoduché. Chce to čas, veľa trpezlivosti, makať na sebe, a to aj keď má človek niekedy pocit, že to už nemá zmysel. Treba si získať dôveru trénera a dokázať mu, prečo by som mal hrať práve ja. Čo sa týka mojich aktuálnych štatistík, nebral by som to len na seba. Padá mi to najmä vďaka pekným prihrávkam spoluhráčov. Dostávam aj viac príležitostí ako minulú sezónu. Niekedy to strelecky ide, inokedy je na gól potreba viac ako šikovné ruky a rýchle nohy.“
Po jeseni ste na ôsmej priečke, čo zaručuje postup. Mieri Hradec vyššie alebo je súčasné umiestnenie dôvodom na spokojnosť?
„Bohužiaľ sme nezachytili úvod sezóny. Myslím, že zmena na trénerskom poste v podaní hokejbalovej legendy Petra Nováka dodala tímu impulz, motiváciu a chuť vyhrávať. Máme pred sebou náročné a veľmi dôležité zápasy. Liga je veľmi vyrovnaná a o play-off sa snaží bojovať každý tím. Už je len na nás, ako sa k tomu postavíme, no verím, že nedáme možnosť Sudoměřiciam vziať nám postupovú priečku.“
Prestupy medzi slovenskou a českou ligou sú v poslednom čase častejšie, než v minulosti. Ako sa zrodil váš prestup zo Svidníka do Čiech?
„ Za samotný odchod do Česka vďačím mojej priateľke. Keďže sa tam rozhodla študovať, tak som šiel s ňou. Bol to pre mňa skok do neznáma, ale raz som sa osamostatniť musel. Prišla príležitosť, tak som ju využil. Nebolo to jednoduché. Potreboval som si nájsť prácu, bývanie a najmä sa hokejbalovo uplatniť ako cudzinec. S týmto sa mi spája úsmevná príhoda, keď som šiel z obchodu a na ulici ma oslovil manažér klubu s otázkou: "Zdravím, hele ty seš Patrik Mitra, že jo?“, a pozval ma na tréning. Po niekoľkých tréningoch v Hradci som šiel skúsiť šťastie aj v susedných Pardubiciach. Nakoniec som si musel vybrať. Rozhodol som sa pre Hradec, hoci bol v tabuľke na nižšej priečke. Čo sa týka práce, veľmi mi pomohol fanúšik extraligového Svidníka, Marián Ondoš, ktorý ma prišiel podporiť na jeden z hokejbalových turnajov. Som mu veľmi vďačný, keďže mi pracovnú dobu prispôsobuje ako tréningom, tak zápasom, takže sa môžem venovať hokejbalu naplno.“
Podarilo sa vám už plne adaptovať na české podmienky?
„Musím povedať, že áno. Začiatky boli ťažké, ale postupom času si zvykám. Je to iné, poznám viac ľudí, mám tu priateľov, aj čo sa týka kabíny. Cítim sa oveľa lepšie ako na začiatku. Chýba mi rodina, najmä mladší súrodenci a samotný domov.“
V čom je ich liga odlišná od našej?
„Taktika, jeden zo základných pilierov čo sa týka rozdielu medzi ligami. Tu je hokejbal viac taktickejší, na Slovensku zase tvrdší. V tejto sezóne je liga vyrovnanejšia v Čechách ako na Slovensku, ale je to môj názor. Taktiež tu je väčší počet hráčov a o to väčšia konkurencia. Čo sa týka vybavenia, ihriská sú inovatívnejšie a modernejšie. To ušetrí niekoľko čepelí za sezónu. Je tu aj aktívnejšia práca s mládežou a deťmi. Propagácia je taktiež na inej úrovni, ale to majú za následok aj tohtoročné MS v Pardubiciach.“
Stíhate popri všetkých povinnostiach sledovať aj dianie vo Svidníku? Rozprávali ste sa s hráčmi o tom, prečo sa im tento rok nedarí?
„Samozrejme, že sledujem. S chalanmi som v kontakte. Myslím si, že problémom je aktuálna forma. Niekedy ide všetko, inokedy nič. Mužstvo si nezaslúži byť na chvoste tabuľky. Kvalita tam je, či už na trénerskom poste alebo v samotnom kádri. Verím, že Svidník dostane druhý dych a dostane sa tam, kam patrí.“
S kým si v kabíne rozumiete najlepšie?
„Čo sa týka porozumenia v hre, tak najlepšie sa mi hrá s Jánom Bacovským a Petrom Novákom. Je vidieť, že sú to ikony českého hokejbalu, takže kvalitní a skúsení hráči, ktorí majú už niečo odohrané. Momentálne hrám v päťke s Josefom Krejčíkom, s ktorým si taktiež veľmi dobre rozumiem, keďže sme hráči podobného razenia.“
