.jpg)
"Úspech teší o to viac, keď viete, že ste porazili tých najlepších. Je to o to krajšie," vraví Milan Beniač v rozhovore pre TOPhbl.sk.
Ako často si bežný Slovák môže zakričať pri sledovaní televízie vytúžené slová „sme majstri sveta!“ Veľmi často nie, no naši hokejbalisti ukazujú, že vďaka ich fantastickej reprezentácii to môže byť minimálne raz za dva roky. Po zlate z Kanady sa úspech dostavil aj v Zugu. O ceste za zlatom sme sa rozprávali s Milanom Beniačom.
Zvolili ste si najťažšiu možnú cestu. Namiesto triumfov nad slabšími súpermi v základnej skupine ste postúpili z nižšej pozície a následne vás čakala Kanada, Česko a USA. Bolo to o to náročnejšie?
„V prvom rade by som povedal, že sme si túto cestu nezvolili sami. Asi to tak chcel osud, že keď sa chceme stať najlepšími, musíme ostatných najlepších poraziť.
Bolo po nevydarenom štarte ťažké nakopnúť sa?
„Šampionát pre nás nezačal úplne ideálne. Nešťastné výsledky v úvode nás ale iba posilňovali a všetci sme chceli dokázať nie len celému Slovensku, ale hlavne ľuďom, ktorí hokejbal sledujú, že máme na to, aby sme minimálne medailu získali. Každý jeden z nás však bol nabudený na to, že chce obhájiť zlato.“
Z čoho teda pramenil tak slabý štart?
„V prvých troch zápasoch sme trpeli na slabú efektivitu. Preto pomaly prichádzala frustrácia a slabé výsledky boli na svete, aj keď hra nebola úplne najhoršia. Podľa môjho subjektívneho názoru nastal zlom v kabíne pred zápasom s Portugalskom, keď pán tréner Ďuris vyhlásil, že si nás všetkých natoľko váži, že si chce s každým z nás osobne potykať. Ja osobne som mal slzičku na kraji a husiu kožu. V tom momente nás to veľmi zomklo a začali sme si veriť. Druhým momentom bol príchod prezidenta Jožka Stümpela. Od tej doby sme neprehrali (úsmev).“
Je teda vydretejší triumf o to cennejší?
„Samozrejme, že úspech teší o to viac, keď viete, že ste porazili tých najlepších. Je to o to krajšie. Určite sme mali aj potrebné šťastie, ale ja rád používam frázu z jedného filmu, že šťastie praje pripraveným a my sme boli pripravení na tisíc percent, len sme si to v hlavých zo začiatku nevedeli poriadne uvedomiť.“
Aký bol kolektív v kabíne?
„Jednoducho úžasný. Už na sústredení v Bratislave sa snažili tréneri navodiť rodinnú atmosféru, čo sa aj podarilo. Počas pobytu sa postupne iba utužoval aj vďaka neopakovateľným zápasom vo futbale, videohrám, presedeným hodinám v autobuse počas zablúdenia zo zápasu a podobne. Každá negatívna situácia nás iba posilňovala, čo vyústilo do toho, že sme sa vo finále za stavu 1:3 nevzdali a dokázali sme to otočiť. Chcel by som sa poďakovať všetkým chalanom, realizačnému tímu a všetkým, ktorí sa o nás starali a majú nemalú mieru zásluhy na tomto úspechu.“
Máte pocit, že úroveň svetového hokejbalu má rastúcu tendenciu?
„Niet pochýb o tom, že úroveň svetového hokejbalu stúpa. Kedysi bola špička úzka, dnes je to už sedem až osem mužstiev, ktoré dokážu dosiahnuť výborný úspech. Myslím si, že týmto šampionátom v Zugu bude hokejbal len a len napredovať, nakoľko Švajčiari usporiadali veľké divadlo, na ktoré asi nikto z nás tak skoro nezabudne.“
foto: zug2015.com
