Finále ponúklo kvalitu vo všetkých smeroch

Nitru za tretím titulom v rade nezastavil po Ružinove ani ďalší bratislavský velikán.

Tretí titul do Nitry, návrat LG na želané priečky, prekvapivý bronz pre Skalicu, sklamanie Kežmarčanov, zbabraná sezóna pre Ružinov, katastrofálna žilinská. Toto všetko priniesol čerstvo skončený ročník extraligy.

Finále bolo pastvou pre oči každého hokejbalového fajnšmekra. Majster po takmer dvoch rokoch prehral v play off zápas, po prvýkrát na ihrisku súpera. A nie hocijakého. LG Bratislava túto sezónu bude hodnotiť ako vydarenú. Nie že by druhé mieto bolo dôvodom na bujaré oslavy. Bratislavčania mali a vždy budú mať najvyššie ciele a pri povahe tohto mužstva je striebro iba zápisom do štatistík. No takmer zo záverečným hvizdom si tréner Šalka naplno uvedomil jeho hodnotu. Ako sám povedal: „V prvom rade sa teším, že sme sa po dvoch rokoch dostali hore najmä psychicky.“ A práve toto  má dostať klub tam, kde bol pred prvým titulom Nitry. Teda na samý vrchol. V mužstve išla hore morálka, tréningový proces, taktická disciplína a najmä chuť samotných hráčov, urobiť niečo s poslednými dvoma sezónami, ktoré neboli pre tento tím vhodné do jeho siene slávy. Výsledné druhé miesto a titul korunného princa si tak jeho hráči možno budú neskôr ceniť oveľa viac. LG hrala celú sezónu na štyri päťky, čo je ďalším pozitívom pre tento tím. V play off strieľali góly všetky, čo len znásobilo silu tohto kolektívu. Finále vyšlo veľmi dobre mladým puškám Sedláčkovi s Velčickým, rovnako sa nám páčil Zemeš a v poslednom zápase patril medzi najlepších na ihrisku Varga. Kto vie čítať medzi riadkami tak pochopil, že kokteil namiešaný mladými hráčmi a skúsenými, je tou pravou delikatesou potrebnou pre úspech. A toto mali k dispozícii ako LG, tak i Nitra.  

Tá opäť potvrdila svoju dominanciu a zastaviť ju je naozaj veľmi ťažké. No v tomto ročníku prehrali nielen v Bratislave a to i mimo play off, ale i vo Vrútkach, Považskej Bystrici, Skalici, Pruskom či na Jokerite. Znamená to, že jej neporaziteľnosť už nie je taká samozrejmá. Zvykne sa hovoriť, že proti takému tímu sa chce každý vytiahnuť, no že sa naň tento rok vytiahne až poltucet klubov, to je oproti prvým dvom sezónam veľká zmena. Napriek tomu opakujeme už niekoľkokrát povedané, poraziť tak kvalitný tím je nesmierne ťažké a v playoff zobrať rytierom viac ako jeden zápas stále nemožné.  Stanislav Petrík počas zápasov základnej časti dostal i hlúpe góly, najmä z diaľky. Avšak v play off a najmä vo finále, bol neprekonateľný.  Potvrdilo sa, že ak sa tento tridsaťšesťročný skúsený gólman sústredí iba na svoj výkon a je v pohode aj po psychickej stránke, nemá na Slovensku konkurenciu. Tento fakt je však zároveň aj varovným signálom. Ostáva preto veriť,  že sa nám podarí vychovať v blízkej budúcnosti ďalšieho gólmana jeho kvalít, i keď Petríkova dominancia je vskutku úchvatná a nebude to ľahké. Rovnako úchvatný je aj deväťgólový príspevok Róberta Kaššu v play off.  Po víťazstve v súťaži produktivity v základnej časti si teda pripisuje aj triumf najlepšieho strelca play off, čo je pred majstrovstvami sveta v Kanade výborná správa. A pre úplnosť si splníme aj druhú časť štatistických informácií, najviac bodov vo vyraďovacej časti získal bratislavčan Kanich. Slovákovo zaradenie medzi Ladivera a Beniača sa ukázalo správne a keď gólovo nepotiahla prvá lajna, potiahla práve táto. Slovák dal vo finále päť gólov a rovnako bude patriť v St. John´s medzi tých, od ktorého gólov bude závisieť náš úspech.

Finále teda ponúklo to najepšie, čo momentálne máme na hokejbalovej scéne. Divákov sa zišlo veľké množstvo v Nitre i Bratislave, obaja sa snažili kultúrnym vystupovaním tento boj o titul pozdvihnúť. Palec hore dvíhame pre organizátorov v oboch mestách, obrovskou škodou bola neúčasť očakávaných médií, najmä z televízie...

FOTO: Ivana Bilačičová