„Myslím, že Spišská Belá podala na ihrisku maximum. V zápase nemožno pochváliť jednotlivca, lebo naozaj išlo celé družstvo na maximum.
V Česko-Slovenskom Superpohári sa tento rok predstavilo hneď šesť slovenských a českých tímov, z toho päť mládežníckych. Iba jednému slovenskému výberu mládeže sa ale podarilo odísť z trofejou. Reč je o hráčoch MŠK Spišská Belá U19.
„Už o deň skôr sme si v Kladne proti ich starším dorastencom vyskúšali, čo nás asi bude čakať v Superpohári. Tento prípravný zápas sme vyhrali 3:0 a dostali sme aj obraz o kvalite a hre Čechov. Veľmi nám to pomohlo pripraviť sa na zápas s Plzňou,“ začal opis udalostí pre TOPhbl.sk tréner spišskej U19 Miroslav Burdíček.
Samotný superpohárový zápas bol opäť vyrovnaný. Spišskobelčanom sa napokon podarilo súperovi nasúkať tri góly a tie rozhodli.
„Začali sme hrať až príliš opatrne. Myslím, že Plzeň chcela rýchlo rozhodnúť, čo sa jej nepodarilo. Hrali naozaj rýchlo. V druhej polovici prvej tretiny sme dostali gól. Za kratší povraz sme ťahali až do gólu Lukáša Zadžoru, ktorý vyrovnal v presilovej hre v druhej tretine. Od tohto momentu sme boli už vyrovnaným súperom a začali sme viac ohrozovať brankára Plzne. Hra dostala rýchlejší priebeh a hralo sa naozaj hore - dole. Chvíľami sme naozaj hru až príliš otvorili a Plzeň mala možnosť samostatného nájazdu. Našťastie ho nevyužila,“ hovorí o priebehu zápasu tréner držiteľov Superpohára U19.
Hoci pri svojom tíme stojí za každých okolností, na samostatný nájazd vraj radšej odklonil zrak. „Na ten nájazd som sa nepozeral. Veril som tomu, že sa nemám pozerať a gól nedostaneme. Nedostali sme,“ dnes sa už pousmieva nad šťastnou zhodou okolností a kvalitou brankára svojho tímu M. Burdíček.
Konfrontácia Čechov a Slovákov v hokejbale takmer vždy prináša ukážkový hokejbal. Inak to nebolo ani v boji „devätnástok“.
„Plzeň bola naozaj dobrá a hrala kvalitný hokejbal. V jednom momente som ale vycítil, že súper sa začína báť a hrá akosi opatrnejšie a práve to bol moment, keď som nabádal chlapcov k väčšej drzosti. Vedeli sme, že v zápase nemôžeme nič stratiť, a preto sme ani nič nestratili. Gólom Christiána Bednarčíka sme sa dostali do vedenia. Hneď po inkasovanom góle súper kúsok pritlačil, ale bolo to akési bezzubé. Hralo sa z oboch strán vo vysokom tempe. Snažili sme sa hrať až do konca náš spôsob boja a nezačať silou mocou brániť, lebo len to by nás mohlo položiť na kolená. V závere zápasu sme dali gól do prázdnej bránky zásluhou Kundlu,“ dolíčil zvyšný priebeh súboja o cennú trofej Burdíček.
Po štyroch prehrách našich mládežníkov tak východniari opätovne zdvihli slovenskú zástavu a dali aj predzvesť víťazstvu v hlavnej kategórii, kde seniori Nitry zdolali domáce Kladno.
„Myslím , že Spišská Belá podala na ihrisku maximum. V zápase nemožno pochváliť jednotlivca, lebo naozaj išlo celé družstvo na maximum. Veta, že bojovali ako jeden asi bude postačovať. Ukázali sme srdce a nezľakli sme sa Plzne. Myslím si, že v ten deň by nás neporazil nikto. Takéto chvíle si budem dlho pamätať a pre celú Spišskú Belú je to nesmierne cenné víťazstvo,“ hovorí o svojich pocitoch po zisku Superpohára kouč úspešných mladíkov.
Jeho družstvo pritom zvíťazilo v nekompletnom zložení. „Naše družstvo nebolo kompletné. Zápas sme hrali na dva útoky. Hlavne sme boli bez Denisa Heldáka, ktorý má hokejové povinnosti v Slávii Praha a Petra Kisku, ktorý skončil s hokejbalom. Mesto v Spišskej Belej nám ale robí naozaj dobré podmienky a aj vďaka tomu môžeme vychovávať mnoho šikovných chlapcov. Dúfam, že raz budeme mať mužov v najvyššej súťaži,“ zaželal si Burdíček.
Spišská Belá ale mala zastúpenie aj v kategórii U10. Tak už taká úspešná nebola, pretože s Pískem prehrala vysoko 1:9. Na rozdiel od kolegov z U19 ale žiadni iní mladíci nebojovali vo férovom súboji.
„Ja som volal Jarovi Mihálovi (predseda ŠTK SHbÚ, pozn. redaktora) ešte pred zápasom U10 v Kladne. Opísal som mu situáciu z rozcvičky súpera. Bohužiaľ, boli sme mladší. Prvú tretinu sme zahrali celkom dobre a skončila 1:2, no akosi v druhej tretine sme dostali rýchle góly a bolo ťažko s chlapcami pracovať počas zápasu. Jednoducho sme nestačili na súpera a moje rady sa míňali účinkom, keďže v tomto veku dieťaťa je jeden rok dosť vážny problém. A neviem či je naozaj pravda o tom jednom roku. Nebolo ich aj viac ako jeden ?“ položil rečnícku otázku kouč mladých východniarov.
„Súper bol vyšší, silnejší, rýchlejší, vyspelejší v hre. Viem , že slovenská a česká strana to myslela dobre. Myšlienka je perfektná a verím tomu, že sa takéto konfrontácie ešte uskutočnia, ale bolo by najlepšie, ak by sa stretli vekovo vyrovnané družstvá. Inak to bude naozaj len boj Dávida s Goliášom. Vieme už z praxe, že výkony sa vekom hráča vyrovnávaj, ale takéto niečo badať až v kategórií U16. Tu už veľmi nevidieť , kto má 15 či 16 rokov. Preto postupne U14,U16 a U19 malo lepšie výsledky oproti U10, U12,“ dodal na záver Miroslav Burdíček.
