Našim trénerom a Michalovi Hrivnákovi nepomohol k titulu iba kumšt a majstrovstvo.
Asi všetci poznáte košeľu českého trénera v slovenských službách Vladimíra Vújtka. Ten si ju počas šampionátu v Helsinkách tento rok i vlani nepral, nosil ju na každý zápas. Nie je to však jediný prípad, kedy sa tréner spolieha na akési duchovné čaro. O rituáloch sa toho popísalo mnoho a sú súčasťou hádam v každom športovom tíme. Niečo podobné sme mohli vidieť i na zlatom ťažení našich hokejbalistov v St. John´s.
"Bol to nápad Tomáša Starostu a Jožka Ďurisa. Chceli sme niečo, čo by nás motivovalo a nosilo nám šťastie," začal vysvetľovať Aurel Nauš, asistent trénera našich reprezentantov.
O existencii istých minciach šťastia sme sa dozvedeli už po pár dňoch na šampionáte, tréneri však s pravdou von nechceli vyliezť ani za svet. Všetko vyplávalo na povrch až po návrate zlatých medailistov na Slovensko.
"Jožko s Tomášom navrhli, aby sme mali počas MS niečo, čo by sme spoločne nosili a mali stále u seba pre šťastie. Voľba padla novučičké dolárovky, ktoré sme mali v peňaženke. Tomáš Starosta k nim pridal aj mexický dolár, keďže týždeň pred MS tam bol na dovolenke. Tieto mince sme odvtedy nosili neustále u seba vo vrecku," pokračoval Nauš.
Aura šťastných mincí teda zafungovala presne tak, ako mala. Obaja tréneri spolu s masérom Rišom Pobehom i slovenským hokejovým reprezentantom Tomášom Starostom, ktorý prišiel na MS podporiť svojich kamarátov, nosili mince stále u seba. Okrem času, ktorý bol určený na spánok. 
"Spali sme spolu všetci štyria na izbe, pred spánkom sme si ich uložili tak, ako kto spal. Na druhý deň sme preto vedeli, ktorá je tá jeho," zodpovedal aj tento otáznik jeden zo šamanov v našom realizačnom tíme.
Tréneri a masér s Tomášom Starostom však neboli jediní, ktorí verili v auru šťastných mincí. Päťdesiatcentovú euromincu držal v ruke aj Michal Hrivnák, korý nám o jej existencii a úlohe povedal: "Tá minca bol výdavok z piva na prvom sústredení, ktoré sme mali v Gajaroch. Dostal som celé euro a rozdelil som ju s Jožkom Minárikom na polovicu a ten mi dal 50 centov, vraj pre šťastie. Tak ma v tom momente napadlo, že ju vytiahnem až vo finále v St. John´s. Dal som si ju dozadu do peňaženky a vytiahol až v deň finále a dal ju Jožkovi. Ten už na ňu medzitým zabudol (úsmev). Po víťaznom finále mi mincu vrátil."
Ako je teda zrejmé, čaro rituálov opäť raz zafungovalo. V tomto prípade k našej veľkej radosti.
