Rozprávkový rok Milana Glevaňáka, snívať však chce ďalej

"Po prehratom finále sme sa necítili porazene," hovorí Milan Glevaňák pre TOPhbl.sk.

Keď Milan Glevaňák preberal kormidlo nad kežmarským hokejbalom, dával si nemalé ciele. Klub z východu zažil rok pred jeho návratom bronzový úspech a zdalo sa, že zo športového hľadiska je na ideálnej vlne. Zmeny preto nemuseli byť iba pozitívne. Glevaňák ale po sezóne môže bilancovať s obrovským úsmevom. Je vicemajstrom Slovenska, majstrom sveta, sedem Kežmarčanov sa presadilo v národnom výbere a darí sa i mládeži. Vo veľkom rozhovore pre TOPhbl.sk Milan Glevaňák hodnotí sezónu, ale hľadí aj smerom do budúcnosti.

Ako vyzerali dni po neúspešnom finále v Kežmarku?

„Po sezóne sme mali mierne oslavy. Po prehratom finále sme sa necítili porazene. Vzali sme to tak, ako keby sme boli víťazi. Oslavovali sme ako jedna veľká žlto-modrá rodina. Niektoré veci nám nevyšli podľa predstáv, pretože sme chceli oslavovať zisk titulu. Treba ale ísť postupne, krok po kroku a treba byť aj vďačný za to, čo človek dosiahol. Niektoré veci sme si rozobrali hneď po skončení sezóny. Už teraz sa tešíme na nový ročník, pred ktorým sa poriadne pripravíme počas letného drilu. Spravíme všetko preto, aby sme po treťom a druhom mieste skončili nabudúce prví.“

Skončili ste druhí, čo je veľmi nepopulárna priečka, nakoľko úspech zatieňuje prehra vo finále. Ako hodnotíte sezónu?

„Sezónu hodnotíme ako vydarenú. Bol to veľmi vyrovnaný ročník, v ktorom mohol každý vyhrať s každým. Pri pohľade na tabuľku bolo jasné, že rozhodovali minimálne rozdiely. Skončiť druhí v takto nabitej sezóne je pre nás úspechom.“

Aké sú najbližšie ciele Kežmarku?

„Po bronze a striebre sa naše ambície, pochopiteľne, upierajú na najvyšší cieľ. Či už to bude v novom ročníku ligy, alebo na svetovom pohári. Chceme ukázať naše schopnosti a zabojovať o zlato. Na medzinárodnej scéne taktiež nechceme odísť bez cenného kovu. Doriešiť ale musíme ešte aj niektoré organizačné veci v Kežmarku, ako sú napríklad úpravy ihriska.“

Pri celkovom pohľade na sezónu je striebro neočakávaným úspechom. Ako cesta do finále vlastne vyzerala?

„Sezóna bola veľmi náročná. Začali sme výborným letom, následne nám v úvode nevyšli niektoré stretnutia. Prišlo i zopár problémov, dá sa povedať, že sme museli preskákať i zopár polien, ktoré nám boli hodené pod nohy. Niektoré sponzorské prísľuby neboli úplne naplnené, mali sme i komplikácie ohľadom ihriska. Nakoniec sa to však vďaka skvelým ľuďom podarilo všetko zvládnuť. Či už vďaka sponzorom, podporovateľom, ale hlavne vďaka skvelej partii, ktorá sa v Kežmarku vytvorila. Môžem povedať, že po tomto roku sme sa opäť posunuli niekam ďalej a veľa sme sa naučili.“

Bola Skalica vo finále lepším tímom?

„Skalica bola náročným finálovým súperom. Finále hrali piaty raz, tretí raz za sebou. Nepovedal by som, že boli lepší, skôr šťastnejší a najmä skúsenejší. Keď máte toľko skúseností s finále, viete, čo máte robiť, aby ste uspeli. Hrali presne to, čo potrebovali. Zodpovedne bránili a vedeli v pravý čas udrieť. Nemali to však s nami ľahké. Myslím si, že to bolo v celej sérii vidieť.“

Všetko sa lámalo v treťom a štvrtom stretnutí. Tie Skaličanom vyšli lepšie...

„Tretí zápas bol o jednom góle, kto ho dal, ten zvíťazil. Vo štvrtom sa nám hralo naozaj ťažko. V Skalici prišlo obrovské množstvo ľudí a súper si vytvoril náskok, ktorý sme už nedobehli. Keď nám dali piaty gól, zdalo sa, že je rozhodnuté, ale nevzdali sme sa. Napokon sa museli aspoň trochu báť o víťazstvo.“

Ako ste sa pripravovali po skončení ligového ročníka na svetový šampionát? Času veľa nebolo. Bolo vašou výhodou, že ste boli stále v tempe?

„Snažil som sa pripravovať tak, ako pred každým zápasom v extralige. Ide najmä o to, aby mal človek radosť z toho, čo robí. Hokejbal musí byť radosťou a o to sa snažím stále. Aj pred majstrovstvami sveta som preto pracoval najmä na psychickej pohode. Veľmi som chcel ísť aspoň v jednom stretnutí do bránky, čo sa žiaľ nepodarilo, ale nevadí. Verím, že moja šanca ešte príde. Som ale nesmierne šťastný, že som mohol byť pri zisku zlatého hetriku a mám obrovskú radosť, že sa nám takýto úspech podaril.“

Za národný výber ste napokon na svetovom šampionáte nechytali. Nemrzí vás to?

„Pre mňa bolo obrovským zážitkom už to, že som mohol byť v reprezentácii, oblečený v národnom drese a mohol som byť pri úspechu, ktorý sa nám podaril. Vytvorila sa fantastická partia a je mi cťou, že som bol jej súčasťou. Každý chalan odovzdal na ihrisku, aj mimo neho maximum. Hráči pomáhali brankárom a naopak. Je preto dobré, že dostali príležitosť tí, ktorí ju dostali, pretože doviedli Slovensko za ziskom titulu. Spočiatku to vyzeralo tak, že dostanem príležitosť v jednom z prvých troch stretnutí. Nevyšlo to, ale to nevadí.“

Ako hráči prežívali obdobie medzi stretnutiami? Čím ste vypĺňali voľné dni a prestávky?

„Zápasy boli náročné najmä fyzicky, takže sme dni voľna nám dobre padli. Snažili sme sa ich tráviť pri hudbe a kolektívnom pokeci. V televízore sme pozerali hokejbal alebo tenis, najmä Frech Open. Veľa sme sa pritom nasmiali. Nechýbali ani prechádzky po Pardubiciach, dobré jedlo, spánok, masáže alebo futbal. Niektorí z nás si čas krátili aj pri play-station.“

Čo hovoríte na dejisko majstrovstiev sveta?

„Pardubice sú pekné mesto, najmä centrum. Páčilo sa mi tam. Ani pohľad na české baby nebol na zahodenie (úsmev).“

Pri pohľade späť, podarilo sa naplniť všetky ciele?

„Dá sa povedať, že ciele, ktoré sme si pred sezónou dali, sme ďaleko prekonali. Túžil som dostať sa do reprezentačného dresu, čo sa podarilo a mali sme nemalé plány najmä v Kežmarku. Po sezóne ich hodnotím ako splnené. Ľudia v Kežmarku sa opäť bavia hokejbalom, žijú ním. Máme tu fungujúcu mládež, ktorú tento šport baví a to je základ. Máme na čom stavať a čo rozvíjať. V našom meste teraz o hokejbale hovorí takmer každý a presne o to nám ide.“

Za jednu sezónu ste nazbierali mnoho cenných kovov, spomienok i skúseností. Zostáva vám dostatok motivácie na ďalšie boje?

„Ambície a ciele mám aj naďalej. Môžem povedať, že v uplynulej sezóne som si splnil sen, ale ja rád snívam každý deň. Takže máme aj ďalšie ciele a ďalšie sny.“

Zdá sa, že hokejbalu venujete obrovské množstvo času. Stíhate popri ňom aj niečo iné?

„Momentálne prácu nemám, pretože naplno žijem hokejbalom. Venujem sa mládeži, tréningom, organizačným veciam a svojim športovým povinnostiam. Som rád, že mám okolo seba aj ďalších trénerov, pretože jeden človek to nemá šancu všetko stihnúť. Sústredíme sa na prácu s deťmi a chceme, aby ich hokejbal bavil. Práve preto sme cestovali aj na Mamut Cup v rôznych vekových kategóriách, aby sa decká mohli porovnať s konkurenciou z celého Slovenska. Musím povedať, že turnaje boli výborne zorganizované a sme radi, že sme sa ich zúčastnili.“

Aký je ďalší program hokejbalistov z Kežmarku?

„Po sezóne sme mali oficiálne ukončenie sezóny a chatu pre hráčov VIP Poker PRO Kežmarok. V júli sa začína náš hokejbalový tábor pre deti, na ktorý sa všetci veľmi tešíme. Nasledovať budú dovolenky a po nich veľmi ťažké rozhodovanie o budúcnosti Kežmarku. Uvidíme, či sa nám opäť podarí nájsť okolo seba dobrých ľudí, aby hokejbal v našom meste mohol pokračovať aspoň tak ako doteraz, resp. kam sa posunie. Verím, že mestskí poslanci i pán primátor nás podporia.“