"Mladým treba dať šancu, aby ukázali tým starším, že nie sú najmúdrejší," hovorí Richard Katona.
Jaroslav Melíšek len pred pár dňami ponúkol svoj post prezidenta SHbÚ a už sa oň hlási niekoľko kandidátov. Jedným z nich je aj Richard Katona. Tento muž je známy najmä Bratislavčanom, hokejbalu sa venuje mnoho rokov, preslávil sa skvelou prácou s mládežou. V závere extraligového ročníka prevzal trénerské žezlo Profisu, za ktorý i nastupoval ako hráč. Predtým bolo jeho meno spojené dlhé roky s klubom Team Sharks. V týchto dňoch ako prvý ohlásil svoju kandidatúru na post predsedu Slovenskej hokejbalovej únie. Na úvod nášho rozhovoru nás však samozrejme zaujímala neúspešná baráž.
"Začali sme so Slovanom, v tomto zápase sme mali územnú prevahu, ale do šancí sme sa dostávali sporadicky. Súper sa na nás pripravil a držal stredné pásmo, cez ktoré sme sa veľmi ťažko dostávali a tak sa zápas skončil bez gólov. Rozhodovali až samostatné nájazdy, kde sme mali potrebné šťastie. Zápas so Skalicou bol plne v našej réžii a až za stavu 4:0 sme Skalicu pustili do zápasu, ktorá dvomi gólmi ešte trochu zdramatizivala zápas. Pred tretím duelom z Giraltovcami som zdôrazňoval, že nemôžme súpera podceniť, že musíme do nich vletieť. Tak sa aj stalo, dali sme rýchly gól,po ktorom sme úplne poľavili a zápas zbabrali. Nebudem sa na nič vyhovárať, svoj podiel viny a asi najväčší za neúspech v baráži beriem na seba. Ja som robil zostavu, ja som tréner, ja som zodpovedný. Samozrejme nech si každý z hráčov vstúpi do svedomia, postup sme mali na dosah, bohužiaľ my sme naň nedosiahli," zrekapituloval čierny víkend Profisu Richard Katona.
V Profise je niekoľko výborných hráčov, ihneď po skončení baráže sa o jednotlivé opory mužstva zaujímali manažéri LG i Jokeritu.
"Teraz vôbec neviem povedať, čo bude s Profisom. Po pätnástom júne, keď sa uzavrie extraligová súpiska družstiev sa ukáže, či budú mať všetci mládež a podľa toho sa aj zariadime. Možností je viac, ale nechcem o tom teraz polemizovať. Zatiaľ žiadny hráč Profisu nie je na odchode," uistil prípadných zájemcov Katona.
Vzápätí však zo seba vychŕlil možno pre niektorých šokujúcu, no pre nás aj očakávanú informáciu. Richard Katona bude jedným z tých, ktorí zabojujú o ponúknutú stoličku prezidenta SHbÚ.
"Moja kandidatúra na prezidenta SHbÚ, vyvolala u viacero mojich známych úsmev na tvári a pýtali sa ma, či si robím srandu. Ja som im odpovedal, že mám na to svoje dôvody a beriem to smrteľne vážne. O mojich víziách a predstavách, kam by mal smerovať hokejbal a aké hodnoty a priority sú z môjho hlľadiska najdôležitejšie, čo sa týka hokejbalu, by som však chcel predniesť až na výkonnom výbore v Pruskom. Pýtam sa azda aj sám seba, o čo som ja horší, ako sú páni Kolibík, Török, alebo Melíšek? Ja robím hokejbal čisto zo srdca, pretože je to môj koníček, nezarábam na ňom a chcem, aby to tak brali aj ostatní. Veľmi si vážim každého jedného trénera či funkcionára, ktorí pracujú pri hokejbale a zvlášť z mládežou. Takým treba dať šancu, aby ukázali tým starším, že nie sú najmúdrejší. Je mi jasné, že nemám veľkú šancu na víťazstvo, ale snáď presvedčím členov komisie o svojej predstave. Aj keď som už počul, že si funkcie rozdelili staré známe tváre v SHbÚ. Ja som však pripravený vyzvať ich na súboj," vysvetlil odhodlanosť svojej kandidatúry onedlho tridsaťpäťročný Bratislavčan.
Ako sám odhodlaný kandidát uviedol, veľa šancí si na úspech nedáva. Po obsadení trénerskej stoličky pri mužskej reprezentácii Jozefom Ďurisom sa však uvoľní jedno miesto pri mládežníckej reprezentácii. Katona by bol rozhodne jedným z horúcich kandidátov na niektorú z mládežníckych reprezentácií. Úspechy totiž hovoria v jeho prospech.
"Ak mi kandidatúra nevyjde, svet sa nezrúti, moja priorita bola vždy výchova mládeže v Bratislave a spolu s mojim asistentom Štefanom Horváthom sme odhodlaní v tom pokračovať. Získali sme s ním pre Bratislavu osem medailí na majstrovstvách Slovenska, z toho tri zlaté a aj napriek tomu sme tu pre niektorých ľudí babráci. Robíme to z lásky ku hokejbalu a to nám nikto nezoberie. Ak si niekto myslí, že keď nám bude hádzať polená popod nohy a že ich nevieme preskočiť, tak sa mýli. Teším sa, ako si opäť zaskáčem," uzavrel tak trochu tajomne no odhodlane, Richard Katona.
