Zimné dni neprajú hokejbalu a na celom území Slovenska si hokejbalisti užívajú sviatočné voľno a oddych pred jarnou časťou líg. Aj preto sme sa rozhodli predstaviť vám prvú slovenskú športovú legendu. S hokejbalom síce nemá nič spoločné, no je športovec. A to obdivuhodný.
foto: TASR
V stredu 22.decembra boli opäť ocenení tí najlepší slovenskí športovci. Vôbec po prvý raz sa v ankete Športovec roka objavilo aj ocenenie pre Športovú legendu. Tou historicky prvou sa stal dnes už osemdesiatnik Ján Zachara. Spĺňa teda podmienku veku nad 50 rokov a keďže je olympijský víťaz v boxe z Helsínk 1952, titul získal právom. Zachara je však mimoriadnym človekom - poctivým a skromným. Práve pre tieto vlastnosti sme sa rozhodli predstaviť vám prvú slovenskú športovú legendu ako vzor pre všetkých športovcov, teda aj hokejbalistov.
V rozhovore pre denník SME Ján Zachara odpovedal na otázku aké je prijímať pocty za úspech spred takmer šiestich desaťročí: „Príjemné, ale človek si pomyslí: Keď bolo za čo... Bol som normálny človek, amatér, čo športoval z pasie a preto, že mu to žena umožňovala. Do smrti nezabudnem na úžasné privítanie výpravy po návrate z Helsínk na plnom pražskom Strahove, keď som kráčal po boku Zátopkovcov, kanoistu Holečka a členov třebonskej štvorveslice. Ale ani na to, že podpredseda vlády Zdeněk Fierlinger všetkým menovite poďakoval, len na mňa zabudol..."
Prvá slovenská športová legenda zažila vo svojich časoch skutočne mnoho. O úspechy nemá núdzu, no aj tak vždy rozpráva o iných a nie o sebe. „Rodičia ma držali pri zemi. Aj okolie. Nemali sme toho veľa, museli sme žiť v skromnosti. Aj nás k nej viedli. Otec bol mrzutý, keď som prehral. Hanbil som sa prísť domov, do školy či do roboty so sinkou alebo s náplasťou, aby som sa nestal terčom posmechu, preto som tvrdo trénoval. Nielen ruky, ale aj nohy. Torma, od ktorého som sa najviac naučil, vždy prízvukoval: Hlavu nemáš na to, aby ti ju otĺkali, ale aby rozmýšľala. Podobne ako ja, uprednostňoval technický, nie silový štýl boxu."
Napriek tomu, že sa z Jána Zacharu stal fenomenálny boxerista, nechcel a nemohol byť profesionálnym športovcom. „Nikdy som si nezakladal na tom, že zo športu budem žiť. Krátko po vojne som si v Prahe kúpil knižku o profesionálnych boxerských legendách, v ktorej som sa dočítal, že Joe Louis kúpil zo zárobkov mame barák. To tu neprichádzalo do úvahy. Uživiť vás mohlo len remeslo. Preto som sa snažil vyučiť a neskôr som si dokončil priemyslovku. Do dôchodku som odchádzal z fabriky, v ktorej som odrobil bezmála tridsať rokov."
Ján Zachara má čo povedať aj dnešným športovcom. Jeho úspech bol v tréningu, ktorý mnohí dnešní športovci odmietajú alebo ho berú príliš povrchne. „Rád by som tomu veril. Keď sa voľakedy tréning začínal o štvrtej, my sme naň prišli už o pol. Aby sme si mohli zahrať futbal, lebo o celej štartovala špeciálna boxerská príprava. Dnes je bežné prísť so štvrťhodinovým oneskorením. To ma hnevá. Každá výhovorka je dobrá. Ešte aj saunu uprednostnia pred ringom. Keby ju využili na regeneráciu, nepoviem, ale zneužívajú ju na úpravu váhy. Tá sa má zhadzovať vydávaním potu v tréningu."
Vizitka legendárneho Jána Zacharu:
- Rodák z Kubry, ktorá je dnes súčasťou Trenčína, oslávil 27. augusta 82 rokov.
- Štartoval na dvoch olympiádach: v roku 1952 v Helsinkách získal zlatú medailu do 57 kg a v Melbourne 1956 bol vo štvrťfinále. Zúčastnil sa na troch majstrovstvách Európy (1949 - 1959).
- Vyhral všeslovanské majstrovstvá 1946 a získal štyri tituly majstra Československa (1951 - 1956).
- Ako hlavný tréner Spartaka SMZ Dubnica sa pričinil o tri tituly majstra ČSSR družstiev (1969, 1971, 1972), pripravoval na OH 1968 boxera Vojtecha Stantiena a pomáhal v kondičnej príprave bedmintonistke Eve Sládekovej, prvej slovenskej olympioničke v tomto športe (2008).
- Okrem titulu majstra športu a zaslúžilého majstra športu získal ďalšie ocenenia: Olympijský rad v striebre (1997), Zlaté kruhy SOV (2000), Rad Ľ. Štúra II. triedy (2003), Za zásluhy o výstavbu (1958), Cenu fair play UNESCO (1992).
- Je čestným členom SOV a čestným občanom Dubnice nad Váhom.
Zdroj: denník SME
