Prinášame vám prvú časť "kanadského zápisníka". V nej sa dozviete, ako prebiehala cesta i ubytovanie našich reprezentantov v kolíske hokejbalu.
- Iný cieľ ako finále ani neberieme, trúfa si Kapustová
- Jaroslav Kolibík: Nech nám v ceste k úspechu Pán Boh pomáha
- Jozef Ďuris svojmu tímu verí
- Hokejbal sa vráti domov
- Splnený sen
- Nominácie a program slovenských reprezentácii v Kanade
Slovenská mužská výprava si dala pred odchodom do dejiska MS zraz v hoteli Premium v Bratislave. Všetci muži hájaci naše farby prišli na čas a po zvítaní sa každý z nich inkasoval súpravu i tričko v národných farbách. Následne sa hráči spolu s realizačným tímom odobrali do neďalekej známej reštaurácie Hokejka na večeru.
O tretej hodine ráno bol na pláne odlet do Kanady. Po ňom a krátkych raňajkách už nabrala tridsaťčlenná skupina smer Viedeň. Lietadlo spločnosti British Airways odštartovalo a o deviatej hodine už chlapci oboma nohami šliapali pôdu britských ostrovov. Po zdĺhavom odbavení na letisku si všetci stihli dať kávu a o 12:15 sa opäť britskou spoločnosťou presunuli do kanadského Toronta.
Po osemhodinovom lete, ktorý si časť výpravy krátila pozeraním finálového zápasu zo Zvolena v roku 1999, sa konečne hráči priblížili k cieľu. Na jeho dosiahnutie však potrebovali ďalších 2000 kilometrov a tri hodiny letu. Po piatich hodinách čakania na Pearsonovom letisku v Toronte tak prišiel posledný prestup a o 0:31 miestneho času sa všetci reprezentanti spolu s realizačným tímom dostali na miesto určenia.
Po povinných procedúrach na recepcii sa následne hráči rozdelili do izieb takto: Petrík, Káčer, Titka, Hrivnák – Ladiver, Beniač, Haring, Kašša – Minárik,Bujdák, Bratina, Rímsky – Blahut, Danko, Behúl – Šlachtič, Maděra, Oravec, Martinusík – Wagner, Svitana, Slovák, Žulko.
