Petr Novák otvorene o svojej životnej láske, zraneniach, Slovákoch, zlatom góle i budúcnosti.
V Gajaroch sa sa naši západní susedia z Čiech nepredstavili v plnej sile, no kvalita českého hokejbalu je svetová aj tak. Sami sme sa o tom mohli presvedčiť na vlastné oči. Tím Drahomíra Kadleca bude v Kanade útočiť na zlatý hattrick a v Gajaroch toto mužstvo ukázalo, že zastaviť ich bude nesmierne ťažké. Pred turnajom Pilsen Challenge 2013 v januári však plán na tretie zlato v rade dostal vážnu trhlinu. Vtedy totiž vyšlo najavo, že do ST. John´s nepôjde muž, ktorý v Plzni v roku 2009 zlatou trefou v predĺžení poslal Čechov na zlatý trón po prvýkrát. O dva roky neskôr v Bratislave nám v presilovke 5 na 3 zatĺkol rozhodujúci klinec do rakvy v semifinálovom boji a po finále dvíhal pohár pre majstra sveta po druhýkrát. Ten muž sa volá Petr Novák a akémukoľvek gólmanovi sa pri tomto mene roztrasú nielen betóny. Tretia radosť mu však dopriata nebude. Reprezentačná kariéra tohto mimoriadneho hokejbalistu totiž napísala svoju bodku. Jedného z tých, ktorí písali históriu českého hokejbalu, sme požiadali aj z dôvodu jeho rozhodnutia o rozhovor. Peter súhlasil bez akýchkoľvek pripomienok a o hokejbale by sa s ním dalo rozprávať dlhé hodiny. Napokon, posúďte sami.
Peter, čo je teda príčinou ukončenia tvojej reprezentačnej kariéry?
„Tí, ktorí ma poznajú a niekedy so mnou hrali v tíme vedia veľmi dobre, že sa celý život potýkam so zranením členkov. Presnejšie povedané, nejde o zranenie, ale vrodenú vadu, s ktorou som bojoval ihneď po narodení. Mal jsom eqinoáre dolných končatín, ktoré ihneď po narodení vyžadovali osem operácií v oblasti členkov a achiloviek. Do štyroch rokov som mal na nohách sádru, v piatich som sa začal učiť chodiť a behať a hlavne toto všetko ovplyvnilo stavbu kostí v členku, ktorá je neštandardná. Keby so mnou rodičia necvičili štyri hodiny denne, bol by som dnes na vozíku. Hokejbal preto nebol vôbec ideálny šport vzhľadom k behaniu po tvrdom povrchu a otrasy iba búrajú štruktúru nohy. A ja som takto behal 22 rokov. Nejaké roky to išlo, neskôr už len s liekmi, potom injekcie, obväzy, ortézy... v podstate už päť rokov som nehral zápas, kedy by som nemal bolesti. Lenže všetko prebíjala vášeň a láska k hokejbalu. 
Bohužiaľ, na konci minulej sezóny som naviac utrpel zranenie väzov v členku pri jednom súboji a to znamenalo ďalšie silné komplikácie. V tomto roku som takmer nehral a zo zrazov reprezentácie som sa ospravedlňoval. Mal som v hlave vidinu, že sa na jar o MS pobijem, ale noha je v stave, kedy je použiteľná tak na 70% a to pri troške šťastia bude stačiť na to, aby som si zahral play off extraligy, ale určite by som si netrúfal ísť v tomto stave na MS. Preto som zavolal pánovi Kadlecovi a dohodli sme sa, že na majstrovstvá sveta nepôjdem. Nepríde mi fér, aby som vo svojom stave a na to samozrejme nadväzuje kondícia, ktorá sa zle naberá, keď nemôžete behať, išiel na šampionát a zaberal miesto pre mladých talentovaných hráčov, ktorí celý rok poctivo dreli. Je to pre mňa veľmi citlivá téma, v reprezentácii som nejakých 10 rokov a prežil som tam životné zážitky, ale celú dobu som vedel, že to raz príde a bol na to pripravený. Pokiaľ by som hral hokejbal na 100% ďalej, hrozilo by, že trebárs za tri roky nebudem chodiť vôbec, čo je pre mňa samozrejme neprijateľné. A veľký šok ? To by som nepovedal, česká Extraliga ponúka veľa skvelých hráčov a každý sme nahraditeľný. Myslím, že sa mnoho hráčom i uľaví, bude o jedného ukričaného blázna v kabíne menej (úsmev).“
Ako túto informáciu zobrali tréneri Kadlec s Kürfürstom? Ako dlho si premýšľal nad týmto krokom?
„Ja som takto musel premýšľat už pár rokov, pretože tá bolesť ma limitovala a vedel som, že to ide len do určitých medzí. Po MS v Bratislave, kde už to bolo na hrane som si povedal, že Kanada by bola krásny koniec, ale bohužiaľ ma pribrzdilo to zranenie väzov behom semifinále. V zime som za Hradec odohral iba pár zápasov, moc som netrénoval, nešlo to. Dal som si zimu ako zlomovú, noha dostala kľud , ale stav sa nezlepšil natoľko, aby som cítil, že pre reprezentáciu by som mohol byť prínosom. A ako to vzali trénéri ? Hovoril som len s pánom Kadlecom, ktorý povedal , že to chápe a poďakoval mi za fér prístup. Behom tohto roku mali na sústredeniach okolo 50 hráčov, myslím si, že majú kam siahnuť a z čoho vyberať.“
Napriek tomu, túžba po zlatom hetriku je určite silná. Rozhodnutie vzdať sa reprezentácie určite bolela. Rozhodlo v tvojom uvažovaní aj to, že už máš titul na svojom konte a v hokejbale si dosiahol takmer všetko?
„Tak to určite nie je. Ja si na históriu veľmi nepotrpím. Vitrína s cenami a medailami je jedna vec, no oveľa cennejšie sú zážitky a emócie, ktoré sa občas vybavia. Lenže to je história a mňa vždy motivovala do tréningov budúcnosť a v podstate mi nezáležalo, či je to MS, liga alebo pohár. V každom zápase chcem vyhrať a je jedno, na akej úrovni a v akej situácii. Zlatý hattrick by bol nádherný, v roku 2008 by asi málokto veril, akú možnosť bude mať národný tím v roku 2013, naviac priamo v Kanade. Titul v Plzni bol nádherný, ale neporazili sme Kanadu, titul z Bratislavy bol iný, nemali sme domáce prostredie a museli sme prekonať neskutočne silný domáci výber a vo finále Kanadu, preto je zo športového hľadiska cennejší. No a teraz? Teraz bola šanca dotiahnuť to a vyhrať ešte raz, priamo v Kanade. Mrzí ma, že niekoľko hráčov z toho úspešného tímu pri tom nebude, vrátane mňa, ale to je proste šport. Občas prináša radosť, občas sklamanie.“
Tvoj životný príbeh pripomína filmovú postavu Forresta Gumpa. Napriek tomu, že si na hristórii veľmi nepotrpíš, dosiahol si veľké veci a v tomto zmysle sa vyjadrili aj niektorí tvoji protihráči zo Slovenskej reprezentácie. Napriek tvojim zdravotným patáliám, ktoré ti život a neskôr aj hokejbal priniesol, tieto roky asi neľutuješ...
„Vôbec nie, hokejbal je moja životná láska, ja som jej dal veľa energie, času a peňazí, ona mi na oplátku pripravila jedny z najkrajších životných zážitkov a stále mi ich dáva. Každý tréning a zápas teraz môže byť posledný a preto si užívam každú sekundu s hokejkou. Forrest to je silné prirovnanie, ale som si vedomý toho, že z nohami, s ktorými som sa narodil, je to trochu zázrak, čo mi bolo dovolené prežiť. A nie je to len o mne, ale hlavne o mojich rodičoch, pretože tí do mňa dali strašne veľa času, síl a stálo ich to veľa nervov. No a potom, keď sedeli v Plzni na tribúne a ja som dal vo finále gól v predĺžení, bol to gól a pre nich dva. Zároveň moje obrovské "ďakujem". Aj keď hokejbal nie je najzdravší šport a viem, že ho budem na tele cítiť do konca života, neľutujem jedinej minúty. A rešpekt slovenských hráčov je pre mňa cťou. Viem, koľko úžasných hráčov po slovenských ihriskách behá.“
Keď už sme pri slovenských hráčoch, ktorý z nich je podľa teba najlepší, proti akému si hral? 
„Najlepší ? To je velmi tažké povedať a ja sa všeobecne moc o súpera nestarám a snažím sa ich radšej nevnímať. Je mi jedno, kto je oproti mne a má iný dres. Rozkaz znie jasne, prekonať, ubrániť, poraziť. Ale samozrejme niektorých hráčov človek vníma. Mne sa vryli do pamäte Lubor Komenda, s ktorým som se veľmi trápil, Tibor Kosík a Tibor Kapánek, to sú pre mňa hráči a zároveň osobnosti, s ktorými to bolo tvrdé pri zápase a príjemné pohovorenie po ňom. No musím povedať, že sa mi strašne páčil Michal Chovan. No a hráči ako Giba, Varga, alebo Stano Petrík, to sú také žíjúce legendy, na ktoré sa pozerám s veľkým rešpektom za to, čo pre slovenský hokejbal urobili a aké výkony predvádzali, alebo predvádzajú.“
Na MS v Bratislave ste v poslednom zápase skupiny prehrali nečakane s Portugalskom a vtedy sa šepkalo veľmi o tom, že ste si touto prehrou do semifinále vybrali práve Slovensko. Môžeš to vyvrátiť aj s odstupom času?
"Ja budem hovoriť za seba, pretože v kabíne nič také nepadlo ani náhodou. Ja veľmi rešpektujem trénera Kadleca a pokiaľ by za mnou pred zápasom prišiel a opýtal sa na túto vec, asi by som sa s ním o tom bavil. Sám som o tom premýšľal, pretože ten samotný systém a rozlosovanie pre nás nevyzeralo zrovna priaznivo. U mňa rozhodlo päť vecí. Za prvé, pred pár rokmi sme si s Hradcom takto vybrali, remizovali sme s Opavou a išli na Habešovnu, ktorá nás potom vyradila 3:0 na zápasy. Za druhé, tréner Kadlec prišiel do kabíny a nahecoval nás a povedal, že neexistuje nejaké taktizovanie. Za tretie, v skupine sme s Kanadou hrali a všetci sme cítili, že na ňu máme a nie je dôvod sa báť. Za štvrté, spomenul som si na rozhovor s Jaromírom Jágrom na jednom MS, keď pred štvrťfinále hovoril: "Keď chceš vyhrať turnaj, musíš poraziť kohokoľvek," no a za piate, Portugalsku jednoducho ten zápas sadol, rovnako ako v Pittsburghu a proste nás porazili. Ale ako som povedal, neviem ako to mali ostatní, takto som hodnotil situáciu ja pre seba."
Vnímal si derby zápasy medzi Slovenskom a Českom nejak obzvlášť, alebo to bol ako si spomenul iba súper, ktorý stojí proti tebe?
"Samozrejme, že derby boli vždy silné, nabité emóciami. Hrať proti Slovensku je neobvyklé. Ja to nevnímam ako národnú nevraživosť, denne pracujem a komunikujem so slovenskými kolegami. Išlo skôr o športovú prestíž. Naviac, dlhé roky počas mojej reprezentačnej kariéry sme takto bojovali o miesto toho druhého za Kanadou. Ja som nezažil MS, na ktoré spomína môj tréner Jardo Pavlík, kde údajne oslavovali Slováci titul Kanaďanov po víťazstve nad nami. U mňa je to tak, že pokiaľ by sa hralo finále Kanada - Slovensko, budem fandiť Slovákom, rovnako ako som im fandil pri tej skvostnej ceste na MS v hokeji vlani v Helsinkách, až na zápas s nami samozrejme. Takže áno, vyhrotené to bolo veľakrát, ale pokiaľ ide o šport, tvrdé zákroky, nejaké tie ľahké provokácie, to je podľa mňa v poriadku. Je pravda, že to občas prerástlo hranice a to nielen na reprezentačnej scéne, ale napríklad, keď sme v Bratislave vyhrali s Hradcom Európsky pohár, tak to, čo sa dialo okolo finále, to bolo naozaj moc. Viacmenej som mal na derby pomerne štastie, pretože môj prvý dôležitý stret proti Slovákom bol v roku 2007 v semifinále v Ratingene, kde sme vyhrali 3:1, potom jeden z podľa mňa z najkrajších zápasov histórie v Plzni v semifinále, kde rozhodlo predĺženie, no a nakoniec spomínané semifinále v Bratislave, ktoré sme tiež vyhrali. Všetky tie zápasy maly naozaj šťavu a mnohokrát rozhodovali detaily, jednoducho povedané, boli to "řežby", ale tak to podľa mňa má byť. Som rád, že tá športová rivalita tam stále je a viem, že bude aj naďalej. Ale na druhej strane sa stretávajú vedenia oboch zväzov a snažia sa prehlbovať spoluprácu a pomáhať si navzájom a to je správna cesta."
Osudových stretnutí proti Slovensku si teda zažil dosť, no o jednom ešte vieme. A jedná sa asi o to najosudovejšie. Môžeš nám ho priblížiť?
"(úsmev) Áno, okrem toho, že pracujem v firme so spústou skvelých slovákov som vlani stretol úžasnú ženu z Čadce a náš vzťah nabral taký priebeh, že sa na začiatku augusta budeme brať. Naozaj teda podporujem obec Slovákov u nás v Hradci, teším sa na ďalšie dni československej vzájomnosti, ktoré organizujú, zdokonaľujem sa v slovenčine, pozerám povinne Markízu a pravidelne konzumujem lokše a halušky (úsmev.) Zľahčujem samozrejme, no k Slovensku mám aj pre toto veľmi vrelý vzťah, jazdím tam veľmi rád a naviac môj budúci švagor hrá v Čadci hokejbal, takže už sa teším, keď bude možnosť a čas si s ním na Kysuciach zahrať. V Hradci som mu už nejaké skúsenosti predával."
Dá sa teda očakávať, že po skončení tohtoročných extraligových bojov ukončí Petr Novák svoju hokejbalovú kariéru definitívne? 
"Dúfam, že nie. Ako sa vraví, "nikdy nehovor nikdy". Keď by som nemal zdravotné problémy, určite teraz bojujem o miesto na Kanadu, no mám pred sebou dalšiu motiváciu a to je play off, kde chcem maximálne pomôcť Hradcu Králové ísť čo najďalej. Máme mladý tím, no budeme veľmi nebezpeční. A pokiaľ zdravie dovolí, rád by som čiastočne hral aj budúci rok. Pokiaľ to na extraligu nebude, som si istý, že by som sa ponúkol a niekde si chcel zahrať aspoň nižšiu sútaž, napríklad neďaleko v Heřmanově Městci, kde sú okolo hokejbalu skvelí ľudia a majú tam mäkký povrch a nie asfalt. Ale to je všetko hudba budúcnosti, teraz žijem tohtoročnými vyraďovacími súbojmi, v lete sa rozhodnem, čo ďalej. Variant je viac."
Napriek tomu, koniec kariéry raz musí prísť. Máš nejaké plány zotrvať pri ňom aj keď už nebudeš aktívnym hráčom? Napríklad tréner mládeže a podobne?
„Už som nejaké ľahké kontakty mal, párkrát som sa za tie roky o mládež obtrel, pomáhal som s nábormi a podobne. Mám však časovo veľmi náročnú prácu, ktorá ma naviac veľmi baví a chcem sa jej venovať. Potom je tu môj osobný život , ktorý ma rovnako baví a chcem sa mu venovať. Takže žiadne konkrétne plány nemám, len viem, že hokejbal po konci hráčskej kariéry pôjde do úzadia. Na druhej strane si však neviem predstaviť , že by som to úplne odstrihol, myslím, že môžem niečo predať ďalej. Napíklad mladým, alebo pomôcť z manažovaním niektorých procesov ako v Hradci, tak trebárs vo zväze. Až bude správny čas, sadnem si s pár ľuďmi a možno sa na niečom dohovoríme.“
Petr Novák očami Tibora Kapánka, dlhoročného slovenského reprezentanta a súpera Nováka v českej extralige:
"Peter Novák, alias Novas, je jeden z najlepších hokejbalistov na svete. Veľmi silný s loptou, výborná strela, prehľad na ihrisku, kedysi aj veľmi rýchly (úsmev). I keď som ho nezažil v jednom mužstve, ale vždy len ako súpera, či už v českej extralige, na Európskych pohároch a samozrejme v reprezentácii, vždy bol ťahúňom mužstva a tým pravým lídrom. Myslím, že v hokejbale dosiahol všetko, čo len mohol. Je nezabudnuteľný, hlavne jeho gól v predĺžení vo finále Majstrovstiev sveta 2009 na domácej pôde a jeho následná radosť. Novas je hráč, ktorý si takýto moment určite zaslúžil. Pre hokejbal je škoda, že medzinárodnú scénu opúšťa hráč jeho kalibru, no raz to muselo prísť. Ja mu želám, aby aj v osobnom živote žal také úspechy ako v hokejbale."
Kto je Petr Novák?
Narodil sa 8.12. 1982 v Hradci Králové
Kluby v ktorých pôsobil: HBC Hradec Králové, Jokerit Chrudim, Elba Ústí nad Labem
Najväčšie úspechy: 2x seniorský majster sveta
Juniorský majster sveta z roku 2002 v Champery
Majster ČR s Ústí nad Labem, s Hradcom Králové raz striebro a raz bronz
3 x víťaz Českého pohára s Hradcom Králové
1x víťaz európskeho pohára
strelec zlatého gólu vo finále MS 2009 v Plzni
hokejbalista roku 2007,2008
Životné krédo: každý je strojcom svojho šťastia
Odkaz mladým hokejbalistom: Aby sa stále posúvali ďalej a zlepšovali sa, musíte neustále prekonávať svoje maximum
Finále MS 2009 v Plzni aj so zlatým gólom Petra Nováka:
Ešte raz zlatý gól z Plzne aj so zvukovým efektom a následnou eufóriou:
Presilovkový gól Petra Nováka na MS v Bratislave proti Slovensku (cca od 0:50):
