Nezložil ich ani zánik haly, ktorá bola slovenským unikátom. Gajary fungujú ďalej a Stanislav Libo má pred sebou nové ciele.
Jeho meno si všetci spájajú s klubom z malej obce na Záhorí. Gajary Flames sa za vyše desaťročie svojej klubovej existencie stali mužstvom, ktoré na Slovensku pozná už takmer každý, kto sa v hokejbale aspoň trochu orientuje. Gajarská hala je už síce minulosťou, no dobré meno obce partia hráčov od najmenších po seniorov hrdo šíri aj napriek tomu ďalej. Za tým všetkým treba hľadať najmä prácu Stanislava Liba.
„Vybudovali sme značku a tú nechceme meniť. Faktom je, že väčšina našich hráčov vždy bola z Bratislavy a okolia. Na tom sa nič nemení,“ otvára rozhovor pre TOPhbl.sk dlhoročný hráč, ktorý pred pár rokmi definitívne prešiel do výlučných trénerských kruhov.
Po plodných rokoch vlani Gajary nerezonovali na scéne tak, ako v minulosti. Neobjavovali sa v extraligách, uspeli však na viacerých turnajoch i Mamut Cupoch. Dnes je situácia iná a Gajarčanov nájdete opäť prakticky všade na najvyššej slovenskej úrovni.
„Všetko sa to akosi upieklo počas leta. Chlapci s vekovým priemerom do 19 rokov absolvovali turnaje v Liberci, Púchove a v Žiline. Dosiahli úspechy, ale to nebol ten najdôležitejší input. Vybehnúť na jedno striedanie s Mirom Šimekom, ktorý je pri mne od začiatku fungovania klubu a vidieť, že okolo nás behajú chlapci, ktorých sme trénovali od ôsmich rokov, tak to bol ten najlepší zážitok leta. Došlo nám, že toto je naše najväčšie víťazstvo, ktoré sme ako tréneri dosiahli. Udržali sme chlapcov pri hokejbale, a to by mal byť ciel každého juniorského trénera. Chalani sa, ale potrebujú niekam posunúť. Kvalitou je to extraliga. Taktiež som si uvedomil, že to čo sme obetovali pre týchto chlapcov si zaslúžia aj ich nasledovníci, lebo inak s hokejbalom pravdepodobne skončia, čo by bola veľká škoda,“ konštatuje Libo.
Žiaci od osemročných až po seniorov tak opäť naplnili šíky v čierno-bielych dresoch a vydali sa do boja. Klub ale musel prejsť značnou reorganizáciou.
„Na trénovanie takého počtu hráčov už nestačí jeden alebo dvaja ľudia. Výborne sa rozvíja vzájomná spolupráca s Roconabou Zohor. Momentálne máme štyroch plnohodnotných trénerov a na tom chceme budovať ďalšie kroky,“ opisuje zmeny šéf gajarského klubu, pričom zmena nastala aj u mužov. Gajary už v ZHbL pod vlastným logom nenájdeme.
„U seniorov je situácia trochu odlišná a potrebovali sme zvoliť aj odlišný prístup. Víkend čo víkend sa venujeme juniorom a muži by potom nemali potrebný servis. Preto sme sa rozhodli, že naši juniori budú naberať skúsenosti v mužskej kategórii v dresu Zohoru. Majú patričný priestor bez tlaku a môžu sa posúvať ďalej,“ znejú slová Stanislava Liba.
V Západoslovenskej hokejbalovej ligy (ZHbL) ale gajarskí hráči pôsobia na súpiske tímu zo Zohoru. Partia okolo Liba si totiž uvedomila, že posledné roky seniorský tím nefungoval ideálne a bola potrebná zmena. Prišlo tak spojenie, od ktorého si oba celky sľubujú pozitívnu synergiu.
Doba extraligová
Nie je to tak dávno, čo si Gajary sľubovali účasť mužstva aj v extralige seniorov. Situácia sa ale mení a s ňou aj ciele, resp. metódy. Tí najlepší totiž majú dvere do najvyššej súťaže otvorené. Stanislav Libo sa stal asistentom trénera bratislavského LG a cez jeho ruky tak prúdia do najvyššej úrovne aj gajarskí odchovanci.
„S možnosťou spolupráce ma oslovil Jaro Šálka z LG a ja som ju prijal s pokorou, ako novú výzvu. Učím sa pracovať na najvyššej hokejbalovej úrovni a aj svoje skúsenosti sa, naopak, snažím odovzdať klubu,“ konštatuje Libo, ktorý vraj mladíkov do kádra nepretláča: „To by nemalo žiadny zmysel, iba by im to uškodilo. S chlapcami z Gajár dlhodobo pracujem, a tak viem, čo od koho očakávať. Keď sa ma Jaro opýta, kto by mohol byť pre tím prínosom, viem, na koho ukázať.“
Jeho slová potvrdzujú aj výsledky. Príkladom je Marco Tomkovič, ktorý v gajarských štruktúrach pôsobí od ôsmich rokov a v aktuálnom ročníku už strelil za LG Bratislava aj prvý gól.
„LG má vo svojich radoch veľkú kvalitu. Ak ale chce klub myslieť na úspechy v budúcnosti, potreboval omladenie, ktorým práve prechádza. Myslím si, že je to dobrá cesta, ktorá je síce zložitejšia, ale poctivá práca sa vždy vyplatí,“ objasňuje asistent trénera červeno-čierneho bratislavského klubu.
Reprezentačná skúsenosť?
Do budúsnosti sa o Libovi hovorí aj ako o reprezentačnom koučovi. Či sa nechá prehovoriť a zapojí sa do boja o miesto reprezentačného kouča sa nám ale zistiť nepodarilo. V tomto smere je jeho postoj zatiaľ rezervovaný.
