Bývali spoluhráči z reprezentácie unisono tvrdia: Odišiel famózny hráč a skvelý človek.
Všetci spoluhráči zlatého zvolenského tímu z roku 1999 sú z Pavlovej smrti v šoku. Ich spomienky však každého utvrdzujú v tom, aký to bol človek. Tých prívlastkov je mnoho, pri slove človek by sa však patrilo písať veľké Č. Práve takým totiž Palo bol. Oslovili sme niekoľkých zo zlatej partie, aby nám priblížili a oživili spomienky na tohto génia svojej doby. Každému šli slová z úst veľmi ťažko. Je stále neuveriteľné, že sa o ňom píše už len v minulom čase...
RÓBERT KAŠŠA: "Ťažko sa mi hľadajú slová. Je to neuveriteľná tragédia pre celý hokejový i hokejbalový svet, pre celé Slovensko, ale najmä pre Paľových najbližších, ktorým chcem aj touto cestou vyjadriť úprimnú sústrasť.
Paľo bol pre milióny fanúšikov hokejovou hviezdou, pre mňa navyše excelentným hokejbalistom a spoluhráčom, na ktorých sa nezabúda. Hoci som s nim odohral iba jeden šampionát, bol to zážitok, ktorý ovplyvnil celý môj hokejbalový život. Keď som sa dostal do nominácie na majstrovstvá sveta v roku 1999 a dozvedel sa, že mojimi s
poluhráčmi budú Paľo Demitra, Jožko Stumpel a Rišo Zedník, tešil som sa ako malé dieťa. Myslím, že nielen ja, ale všetci sme sa v ich prítomnosti cítili ako na hokejbalovom Olympe. A bola to najmä Paľova charizma, ktorá účinkovala nielen na ihrisku, ale aj v kabíne. Bol hlavným motorom na našej ceste do finále a najmä v ňom preukázal, že patrí medzi najväčších profíkov na svete. Dal náš druhý gól v zápase a v samostatných nájazdoch nás chladnokrvne premeneným blafákom zachránil od prehry. Páčilo sa mi, že hoci bol už vtedy miliónovou hviezdou NHL, z majstrovského titulu v „obyčajnom“ hokejbale sa tešil rovnako spontánne ako my. Paľo bol totiž nielen veľkým hráčom, ale aj veľkým človekom. Človekom so zmyslom pre fair-play, čo potvrdil ešte niekoľkokrát vo svojej dlhoročnej a bohatej kariére. Bol by som rád, keby všetci ľudia, všetci hokejbalisti, ktorí mu teraz vzdávajú hold, pokračovali v ideách Paľa Demitru aj po odznení týchto smutných dní. Národ by mal byť súdržný, a ľudia by mali byť k sebe tolerantní a ľudskí, nielen, keď sa stane nejaká tragédia. Najväčší hold vzdáme Paľovi, keď sa budeme snažiť byť rovnakými džentlmenmi na ihrisku i v živote ako bol on.
Milý Paľo DEMITRA, ďakujem, za všetko, čo si spravil pre slovenský hokej i hokejbal. Ďakujem, že som s tebou mohol hrať v jednom tíme a bezprostredne hltať tvoje umenie. Česť tvojej pamiatke!"
PETER BABÁK: "Paľo prišiel do kabíny už ako známa svetová hviezda, avšak na sebe nedal poznať absolútne nič. Bol to totálny profík, ktorý sa okamžite adaptoval medzi nás a prispôsobil sa našim zvyklostiam, ako keby s nami trénoval od malička. Poznám veľa hokejistov, ktorý to skúšali s hokejbalom, Paľo bol však jedným z tých,ktorí to aj vedeli. Vo Zvolene nás potiahol, bol to famózny hráč. Nič nevyžadoval navyše, plnil všetko, čo 
mu bolo povedané. Na svete nemôže byť človeka, ktorý by na neho nespomínal v dobrom."
ROMAN TÖRÖK: "Tejto správe stále ešte nedokážem uveriť, že jeden z najlepších hokejistov, hokejbalistov a najpríjemnejších ľudí už nie je medzi nami. Na pohoďaka Paľa mi zostanú navždy tie najlepšie spomienky, ktoré som s ním zažil na 1.majstrovstvách sveta v hokejble v roku 1996 v Bratislave. Dostalo sa mi cti hrať s Paľom v jednom útoku a môžem povedať, že to bol zážitok na celý živoť, či už zo športovej, ale aj ľudskej stránky. Dnes som si znovu na Tvoju počesť ako veľa krát predtým prehral zábery z DVD z MS v hokejbale v Bratislave v roku 1996, aby som si oživil aké úžastné nahrávky si dokázal dávať, akou tvrdou strelou si ohrozoval brankárov a akým fantastickým prehľadom v hre si sa vyznačoval, a pritom som sa nedokázal zdržať sĺz, že už nie si medzi nami. Za všetky úsmevné príhody, ktoré sme počas MS v hokejbale v roku 1996 zažili mi dovoľte spomenúť iba jednu, ktorá vystihuje to, akým fantastickým človekom Paľo bol. Keď Paľo pri ceste z Trenčína do Bratislavy na zápas zadrel na diaľnici motor na svojom aute a potom ho priviezli priamo do kabíny, Paľo sa tváril ako keby sa nič nestalo a bral to všetko s pokojom a úsmevom s tým, že v danej chvíli bolo pre neho najdôležitejšie sa sústrediť na najbližší zápas. Keby žili na tejto našej modrej planéte iba taký príjemný a pohodový ľudia ako bol Paľo, tak by nám všetkým ako sa vraví bolo sveta žiť. Drahý Paľo nikdy na Teba nezabudnem a dúfam, že sa ešte niekedy 
spolu stretneme v tom hokejovo-hokejbalovom nebi. Česť Tvojej pamiatke."
MOJMÍR HOJER: "Keď počujem meno Paľo Demitra, tak ma napadá pohoda, úsmev.
Hral som s ním na dvoch MS v hokejbale. V r.1996 v Bratislave, kde ako 21-ročný zviditeľnil hokejbal v médiách a seba na ihrisku. Žiadne maniere, ani nos hore. Fajn chalan. Akurát ako skončil zápas, tak tým, že nebol navyknutý pri držaní hokejky behať, spal snáď až do ďaľšieho zápasu. Až natoľko ho premohla únava:-). Našťastie ho to neodradilo od toho, aby nám v r.1999 už ako hviezdička NHL pomohol k jedinému titulu titulu majstra sveta. Nezabudnem na jeho gól vo finále po nahrávke Rara Tótha na 2:1 a premenené trestné strieľanie, ktorým nás udržal v hre. Kanadský brankár Duffy sa už pred nájazdom rozklepal keď zbadal, kto sa proti nemu rúti a Palino s ľadovým kľudom bekhendovým blafakom vyrovnal na 2:2. Bol s nami v tíme s Jožkom Stümpelom, Rišom Zedníkom a Rasťom Pavlikovským. Ale iba Paľo hral finále. A opäť bola radosť ho sledovať, mať ho v kabíne.Tá aura pokoja a kľudu co z neho sálala. A ten úsmev... Pamätám si, ako požičal Peťovi Babákovi jeho auto. Nejaký športiak, 5-liter. Bebe sa s ním nevedel ani rozbehnúť :-) Dvomi autami nás aj s Jožkom Stümpelom zobrali všetkých (!!!!!) po jednom zápase do zvolenského top hotela na diskotéku. Škoda, že som zabudol na všetky vtipy čo tam boli povedané, ale ešte dnes sa usmejem pri spomienke na ten večer."
PETER TÓTH: "Na Pala si spomínam veľmi dobre. Ako všetci vedia, bol to super chalan. Mal som možnosť s ním hrať v jednom útoku, do ktorého si ma vypýtal práve Palo. Bolo to pre mňa v tom čase vzhľadom na môj vek niečo fantastické. Pokladal som to a stále pokladám za obrovskú česť. Veľa som sa od neho naučil. Najmä to, ako v ťažkých situáciách riešil všetko s neuveriteľne chladnou hlavou. Stretli sme aj pár krát v súkromí, je to strašné čo sa stalo. Bol to nielen skvelý hokejista a hokejbalista, ale i výborný človek. Želám si, nech odpočíva v pokoji."
JAROSLAV ŠÁLKA: "Správu ktorú som sa dozvedel z médií v stredu popoludní som bral v prvom momente ako výplod nejakej ľudskej hlúposti. Ale ďalšie minúty túto nepríjemnú a veľmi smutnú správu potvrdili a začal som mať nepríjemné pocity z tejto udalosti. S Paľom som mal tú česť zahrať si už v roku 1996 na 1.MS v hokejbale v Bratislave a potom opätovne v roku 1999 na MS vo Zvolene, kde sme sa po prvý krát aj s jeho veľkou zásluhou stali majstrami. Už vtedy hral v NHL a po víťaznom zápase s Kanadou sa tiež všetci presvedčili o jeho veľkom charaktere. Keď ho Kanaďania žiadali o spoločnú fotku, nikomu neodmietol spoločné foto a už vtedy presviedčal všetkých o svojich hráčskych, ale hlavne ľudských kvalitách a o tom, že sa môže časom zaradiť medzi najväčšie osobnosti Slovenského ale i svetového športu, čo sa v ďalšom období potvrdilo v plnej miere. Bol človek bez akýchkoľvek mediálnych škandálov a v najpodstatnejšej miere dobrý manžel a otec rodiny. Stal sa naozaj ikonou a legendou nielen slovenského ale aj svetového hokeja. O to je správa o jeho tragickej nehode pre všetkých smutnejšia a bolestnejšia. Česť jeho pamiatke, mám naňho len tie najlepšie spomienky. Prajem úprimnú sústrasť celej jeho rodine."
JAROSLAV MELÍŠEK (vtedajší viceprezident ISBHF): "O Pavlovi bolo povedané snáď už všetko, o jeho kvalitách sa netreba baviť. Ja chcem spomenúť to, ako sa vtedy do týmu dostal. V 96-om ho slovil Roman Vacval, s ktorým sa poznal. Nikto nechcel veriť, Palo však okamžite súhlasil. Priletel z Ottawy, akoby to bolo za rohom. Oslovili sme ho aj pred Zvolenom a stalo sa to isté. Nevypýtal si ani korunu, riskoval zranenie, poistky ani vtedy neboli lacné. Napriek tomu bez akéhokoľvek namietania odohral celý turnaj. Každý musí z tohto pochopiť, že to bol fantastický človek."
Spomienka na finálový boj s Kanadou vo Zvolene v roku 1999, kde svoj nájazd Pavol premenil tak, ako to opisujú jeho spoluhráči. Chladnokrvne a obrovským prehľadom. Nestáva sa, aby vám v takejto vypätej situácii súper zatlieskal. Kanaďania to však urobili, o čom sa presvedčíte pri slovách hlásateľa ihneď po úspešnom nájazde.
