Naozaj na to máme?

Príprava na blížiaci sa svetový šampionát v Bratislave vrcholí a azda práve teraz je správny čas opýtať sa ako na tom sme.

Hoci sa v marci zdajú júnové dni vzdialené, nemusí to tak byť. Majstrovstvá sveta tu budú čo nevidieť a ak nechceme byť generálmi po vojne, zamyslime sa už dnes ako na tom slovenská reprezentácia je.

Pred pár dňami sme boli svedkami reprezentačného dvojzápasy Slovensko - Česko. V Nitre sa náš výber skutočne veril. Mali sme všetko. Azda to najlepšie, čo Slovensko ponúka, vynikajúce zázemie, čas na oddych, žiadne cestovanie, domáce podmienky. Aj napriek týmto faktorom sa nepodarilo český výber pokoriť ani na tretí raz. V čom je problém? Naozaj na našich susedov nemáme? A ak nie, môžeme mať veľkolepé ambície o domácom zisku zlata?

Pozrime sa na vec triezvo a s nadhľadom. Nekričme do sveta veľké slová bez uváženia, nekritizujme, keď nemáme prehľad, nenadávajme a hlavne nezatracujme tých, čo na úspechu pracujú. Nezakrývajme si však oči a nemastime si medové motúzy popod fúzy.

Nevyhrali sme trikrát za sebou. To je fakt. Doma i v Česku, azda za každých okolností. Ak máme ambície stať sa majstrami sveta, musíme poraziť i Česko. Kde je chyba?

Nominácia mala svoje opodstatnenie i logiku. Poviem to otvorene, našli sa v nej už teraz istí členovia tímu na majstrovstvá sveta, vyskúšali sme si nováčikov. To je v poriadku. OK, berieme aj isté omyly, nik nie je dokonalý. Chceli sme vyskúšať, stačilo. Stretli sa starí s mladými, odovzdali sa skúsenosti, videli sme ikony reprezentácie, ktoré nemôžu chýbať. Ale chceme vidieť aj výhry... Povedané rovno, je ešte stále čas na siahodlhé zoznamy hráčov, alebo už odbila hodina na výber tých naozaj top? Nech sa zohrajú. Keby niet tých bratislavských majstrovstiev, nikto by nemohol nič namietať. Postup nadštandardný, nech sa ukážu i tí, čo sme ich ešte nevideli. Ale je to tu. Na majstrovstvách treba uspieť. Výsledok je taký, že zatiaľ čo Česi v družnej nálade strieľajú bez šancí góly, my sa ani nepoznáme.

Nominácia nebola zlá. Kvôli zmene klubu stálice reprezentácie vyhodiť nemožno. V tomto smere sú hlasy opozície skutočne nezmyselné. Na druhej strane, niektorí hráči s najlepšou produktivitou v extralige nevedia ako majú na sebe zapracovať, čím zaujať.

Hľadajme ďalej. Opäť raz sme boli lepší. Uznávam, na náš hokejbal bola radosť pozerať. To však na majstrovstvách nebude nič platné, keď sa nedostavia výsledky. Možno tá česká hra nebola tak lahodná, no oni neprehrali. Nadávať na rozhodcu. Hmm, niektoré písknutia tam mali byť, iné aj nie. Aj na šampionáte to bude vyzerať všakovako. To nechajme stranou. Disciplína? To je iná pesnička. Trestné minúty bez pochýb zavážili v príprave a zavážia i naostro. Tam sa musí každý hráč zamyslieť nad tým, že niekedy je mlčať zlato...

V júni musíme uspieť. Buďme múdri teraz a nie až po boji. Máme na to. To, čo reprezentácia v Nitre predviedla bola demonštrácia toho, že hráme a to kvalitne. Nechajme už konečne to slovenské sebapodceňovanie. Nenadávajme na tých, čo sa snažia. Hlavu hore a nech má kritika zmysel. Niečo zmeniť treba, to sme sa presvedčili. Ale nech je to s rozumom. Doladiť treba iba detaily a na to je ešte čas. Ešte nie je neskoro. Veď už teraz hráme vyrovnanú partiu - s tými najlepšími.