Michal Dubovec: "Život sa mi otočil behom sekundy. Žiaľ, neostáva mi nič iné, iba to prijať."
Pár dní po oslavách nového roku 2013 zasiahla slovenský hokejbal nepríjemná a spočiatku šokujúca správa. Na tomto mieste sme informovali o nehode útočníka HBC Žirafa Žilina a trénera tamojšej U 19 Michala Dubovca. O jeho stave sme informovali aj neskôr a dnes je útočník Žiliny v takom stave, že je schopný rozprávať o hrozivej nehode, svojom zdravotnom stave i rehabilitácii. Bez otáľania súhlasil s rozhovorom a my sme radi, že vám ho môžeme priniesť.
Ako si spomínaš si na ten osudný deň?
"Ako sa už všade popísalo, mal som vážnu dopravnú nehodu, kedy som v podstate bojoval o svoj život. Tento boj som už našťastie vyhral... Keď sa ma niekto spýta, čo sa vlastne stalo, žiaľ len kývnem ramenami, pretože nič neviem a z tej nehody si nič nepamätám. Všetko čo viem, mám iba z rozprávania rodičov, priateľky a bratov."
Nespomínaš si teda ani na minúty, ktoré sa udiali tesne pred nehodou?
"Stalo sa to v Plevníku, ako sa schádza na starú cestu a ja si poslednú pamätám Ilavu, kde nebol ani náznak, že by sa niečo také mohlo udiať."
Aké boli tvoje prvé pocity po prebudení? Čo ti prebehlo hlavou ako prvé?
"Po prebudení som musel byť riadne nadopovaný liekmi, pretože z toho čo mi vraveli som spieval, srandoval a podobne. Mojim rodičom sa zdalo divné, že som sa vôbec na nič nepýtal, prečo vlastne ležím v nemocnici, resp. čo sa stalo, jednoducho nič. Prišlo mi úplne normálne a prirodzené, že ležím a nemôžem chodiť. Až raz sa ma mama opýtala: "Michal, vieš čo sa stalo?" Ja som vtedy odpovedal totálnym nezmyslom, tak mi potom malými dávkami začali hovoriť, čo sa vlastne stalo. Prinášalo to i úsmevné príhody. V nemocnici som si ani neuvedomil, že vidím dvojmo a nedokážem zaostriť. Raz, keď mi to prišlo divné, prišla za mnou moja priateľka Dáška a ja som sa jej spýtal, koľko ukazujú tie hodiny hore na stene. Ona mi s úmevom odpovedala, že to nie sú hodiny, ale obrázok so smerom únikového východu. Až vtedy som si uvedomil, že niečo nie je v poriadku."
Kedy si si začal uvedomovať, že si sa po druhýkrát narodil?
"Keď som prišiel domov a ukázali mi kopec príspevkov, esemesiek a odkazov. Ale viacmenej si to ešte stále poriadne neuvedomujem. Už tri mesiace sa mi nič nesníva, len tma. Lekár mi povedal, že si trošku začnem spomínať až niekedy v júni. Ale viem, že keď vidím čo sa stalo, ako som obišiel a ako sa liečim, je to v podstate zázrak."
Aký je tvoj momentálny zdravotný stav? .jpg)
"Začínam sám chodiť, aj si viem podať veci, prejdem už z izby do izby. Všetko sa mi lepší, až na tie oči. Stále mám dvojitý obraz a to je pre mňa najväčší problém. Aj by som oželel to, že pomaly chodím, že mi všetko ide pomaly a reflexy sú minimálne, ale keby som mal povedať, čo ma trápi najviac, sú to práve tie oči."
Napriek týmto problémom, hodnotia lekári tvoj stav ako uspokojivý? Zrejme asi ani sami nečakali, že budeš napredovať takýmto výrazným spôsobom.
"Najviac som ich prekvapil reakciami v umelom spánku, keď som dával najavo už po týždni, že som sa chcel zobudiť a nemám žiadne bolesti. Iní v tom spánku ležia aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Teraz to už berú tak, ako to je a liečba ide tak ako má. Ani rýchlo, ani pomaly."
Môžeme ubezpečiť všetkých tvojich kamarátov, priateľov, fanúšikov a ľudí, ktorí ti držali palce, že ti nehrozia žiadne následky a časom sa dajú do poriadku aj oči?
"Zatiaľ mi nikto z lekárov nič o trvalých následkoch nespomínal, je to predsa len ešte skoro. Teraz čakám na liečenie v Kováčovej, po ňom už budem vedieť možno viac. Všade počúvam, že to chce trpezlivosť a čas, hlavne na očnom. Podľa lekárov mám oči funkčné, otázka je, či je problém v očiach, alebo aj v očnom centre v hlave. Mňa samotného to veľmi ťahá von, nejdem ani hovoriť ako som sa cítil, keď som sa bol pozrieť na jeden zápas našej Žiliny. Tá bezmocnosť je najhoršia..."
Ako si na tom čo sa týka šoférovania? Nebudeš sa báť sadnúť si opäť za volant?
"Zatiaľ necítim strach, veď teraz sedím v aute ako spolujazdec a nebojím sa. Druhá vec je tá, že si ešte nespomínam na nehodu, uvidím aké to bude, keď sa mi začnú vynárať tie osudné okamihy. Za ďalšie, mám také lieky, ktoré mi nedovoľujú sadnúť si za volant, kým ich budem brať. Musím ich brať zhruba rok. Takže táto otázka ma teraz ešte veľmi netrápi, pretože moje reflexy mi to nedovoľujú. Horšie to bude až potom. Som zvedavý, ako sa aj ja budem cítiť na šoférovanie, alebo či sa budem musieť niekomu prosiť. Našťastie u nás nie je problém s autami či papiermi. Moja priateľka Dáška však vodičák nemá a asi si ho bude musieť urobiť, pretože auto stojí v garáži (úsmev)."
Ako si vnímal všetky tie správy na našom webe, i povzbudivé sms, či odkazy na tvojom Facebooku?
"Keď som prišiel z nemocnice domov, tak sa mi to aj báli ukázať. Nevedeli, čo to so mnou urobí. Ale zrejme aj pôsobením liekov som to nebral nijak vážne, ani tie videá a ani správy. Ale keď si k tomu sadnem teraz, tlačia sa mi slzy do očí. Až teraz si uvedomujem, koľko ľudí stálo a stojí za mnou. Týmto by som chcel aj poďakovať všetkým, ktorí mi držali a držia palce. Zvlášť samozrejme mojim rodičom, priateľke a bratom, že majú so mnou trpezlivosť."
Ako si spomenul, umiestnenie Žiliny ti asi veľa radosti neurobilo. Odmyslime si teraz tvoj stav, to že si Žirafa bude musieť extraligovú príslušnosť vybojovať v baráži, si asi nečakal.
"Samozrejme je to smutné, že Žilina ide hrať baráž. Dúfam a verím v to, že sa zachránime, už len kvôli mne... Otázka týchto dní je ale aj to, ako skončí Žirafa ako dlhoročný sponzor, kedže sú problémy aké sú (Žiline hrozí zánik CVČ Žirafa - pozn.red.)."
Michal, aká veľká je tvoja túžba vziať opäť do rúk hokejku? 
"Vo štvrtok minulý týždeň som sa bol pozrieť na ihrisku, samozrejme s pomocou. Chalani hrali bago a Milan Ladiver tam mal dve hokejky, takže som si jednu chytil do rúk. Viac som však nedokázal. Tá túžba je veľká, ale realita je iná. Musím sa zmieriť s tým, že si nejaký čas, minimálme tento rok, nezahrám. Je to tažké, ale žiaľ, musím sa s tým zmieriť. Je to o to ťažšie, že mne sa celkom začalo dariť a chceli sme pomýšľať aspoň na to deviate miesto. Všetko sa však behom sekundy otočilo. Žiaľ, život je už raz taký a treba to prijať."
Budeš sa zatiaľ venovať po rehabilitácii aspoň trénerstvu a pokračovať v práci so Žilinskou U 19?
"Skôr nie ako áno. Môj stav je ešte taký, že nedokážem sám prejsť malú vzdialenosť, nieto ešte odtrénovať tréning s mladíkmi. Navyše som PN a brzdia ma v tom aj vychádzky. Samozrejme, že na spoluráčov, či mladých hokejbalistov nezanevriem. Keď sa mi už bude dať, budem sa určite aspoň pokúšať pomôcť Mišovi Ondrúškovi, ktorý našu mlaď vedie."
Aj keď hokejbal momentálne môžeš sledovať iba v papučiach, extraligu určite pozorne sleduješ. Čo ťa v tomto ročníku prekvapilo a kto sa podľa teba stane majstrom?
"Samozrejme, že to sledujem. Myslím, že tak ako všetkých, aj mňa prekvapilo vypadnutie Ružinova, resp. postup Skalice. Čakal som viac od Jokeritu, ktorý chcel určite dosiahnuť viac, ako len prvé kolo. Ale presvedčili sa o tom, že to nie je nič ľahké a prekonať team ako LG, ktorý má veľké skúsenosti s play off, nie je jednoduchá vec. Všetkým je jasné, že Nitra podmienkami presahuje všetky kluby a aj keby sa všetky spojili, tak podľa mňa nevzniknú také podmienky, ako majú v Nitre. Takže jednoznačne si myslím, že majster bude Nitra a pôjde len o to, či im dokáže niekto v play off ukradnúť aspoň jeden zápas. Keď sa tak zamyslím, zdá sa mi, že my sme boli posledný tím, ktorý im dokázal ukradnúť zápas v play off."
