"Dobre vieme, že ak chceme fungovať dlhodobo, musíme si svojich hráčov vychovať," hovorí Roman Nemec.
Juniori majú ostrý štart už tento víkend, rovnako ako ich starší kolegovia. TOPHBL vám dlhodobo a ako jediný na Slovensku ponúka pohľad aj na túto súťaž. Z nedávnych MS v Českej republike sme po prvý krát nepriniesli medailu, hádam sa tento ročník nebude niesť v pochmúrnom duchu práve kvôli tomu faktu. V prvom kole na seba narazia nováčik HBT Slovan Bratislava a staronový účastník tejto súťaže HBK Autoprofit Čadca. Práve trénera nováčika bratislavčanov Romana Nemca sme si pozvali k víkendovému dialógu.
Napriek zrušeniu o povinnosti mládežníckeho mužstva ste sa napokon rozhodli ísť touto cestou. Prečo?
"Hnacou myšlienkou klubu HBT Slovan Bratislava bolo vždy snaha pozdvihnúť úroveň hokejbalu vo všetkých smeroch a keďže absencia bratislavskej juniorky začína byť čoraz citeľnejšia, idea juniorského tímu HBT Slovan na seba nenechala dlho čakať. Pôvodné pravidlo o juniorskom tíme nás iba donútilo konať v kratšom časovom horizonte. Sami dobre vieme, že ak chceme fungovať dlhodobo, potrebujeme si svojich hráčov vychovať."
Ako prebiehal nábor, koľko chlapcov ste zobrali di mužstva? Robili ste aj selekciu, alebo ste dali príležitosť každému?
"Náboru predchádzala veľmi dobre zvládnutá kampaň, za čo je nutné poďakovať všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. Prvý tréning sa konal za účasti okolo tridsiatich chlapcov rôznych vekových kategórií. Keďže na Slovensku sa už dávno nerobia výbery ale nábory, nakoľko hráčska základňa je malá, šancu dostali všetci chlapci. Oni si však plneuvedomujú, že zápasová súpiska nieje nekonečná a svoje miesto si musia vybojovať."
Ako bude fungovať spolupráca medi U19 a mužmi?
"Mužský tím bude proridzene potrebovať časom doplniť svoje rady mladou krvou, takže mladíci majú otvorené dvere k seniorom už teraz. Chceme im dať šancu čo najskôr, aby naberali potrebné skúsenosti. No v prvom rade z nich momentálne chceme mať opory juniorského tímu. Máme v zostave niekoľko perspektívnych hráčov, ktorých si viem predstaviť jedného dňa nastupovať v mužskom drese."
Vaša súťaž bude náročnejšia aj na cestovanie, keďže ste jediné bratislavské mužstvo a budete cestovať iba mimo Bratislavu. Ako budete pokrývať tieto náklady?
"Čo sa týka cestovania, máme na tieto účely vyčlenené financie. Keďže nám vedenie súťaže vyšlo v ústrety (tak ako všetkým tímom) a zdvojilo nám niektoré kolá v rámci regiónov, nebude nutné vycestovať toľkokrát, ako sa pôvodne počítalo. Tento fakt nám prácu do značnej miery ulľahčil."
Ako vidíte šance tvojho tímu v extralige?
"Nerád by som robil nejaké prognózy alebo úvahy. Je nám všetkým jasné, že sme na začiatku dlhej cesty a nemožno rátať s tým, že budeme zbierať úrodu tesne po tom, ako sme zasiali. Všetko chce čas a najmä tvrdú systematickú prácu."
Mali chlapci aj nejakú prípravu po psychickej stránke? Začiatok asi nebude ľahký, neobávate sa tzv. syndrómu vyhorenia?
"Myslím, že pre chlapcov bola veľkou školou účasť na Mamut Cup-e U20, kde boli konfrontovaní s tým najlepším juniorským hokejbalom na Slovensku. Súperi ich veľmi rýchlo posadili opäť na zem a dnes už reálne vedia, do čoho idú. Syndrómu vyhorenia sa nebojím, máme v kádri ambicióznych chlapcov, ktorí na sebe chcú makať dlhodobo."
Budete sa tomuto tímu venovať naplno? Je známe, že sám ste kapitánom mužov, čo v prípade, ak príde ku kolízii zápasov?
"Bude to pre mňa nesmierne náročná sezóna. Sám som zvedavý, ako sa veci budú vyvíjať, no pripravený som na všetko. Sú to dve veľmi dôležité funkcie, no mám rád výzvy. Mám stále len 24 rokov, takže hraniu sa chcem venovať naplno. No treba povedať, že pri tom trénerskom kormidle nestojím sám. Obaja moji kolegovia, Matrin Gorek a Tomáš Furek odvádzajú skvelú prácu a tým pádom je pre mňa oveľa ľahšie tieto funkcie skĺbiť. čo sa týka prekrývajúcich sa termínov, snažíme sa využiť všetky možnosti, ktoré máme, aby sa dali termíny upraviť tak, aby som sa plne mohol venovať ako trénerstvu, tak aj "kapitánovaniu"."
Je vo vašom tíme badať už nejaký väčší talent?
"Ako som už povedal, máme v tíme niekoľko šikovných a perspektívnych hráčov. Záleží už teraz len na nich, ako sa k tomu postavia a či mi budú plne dôverovať ako človeku, ktorý ich má posunúť ďalej."
Slovan bol a bude vždy nenávidený v ostatných častiach Slovenska. Ste pripravený na to, že nebudete mať u súperov zrovna pripravené priateľské prostredie? Najmä čo sa týka pokrikov od divákov?
"Samozrejme, my, ako mužský tím Slovanu, sme sa už naučili tieto veci "predýchať" a miesto traumy si z toho zobrať to pozitívum. Ono to znie paradoxne, no práve tie antipatie voči Bratislave a Slovanu ako takému, nám môžu aj pomôcť. Ľudská psychika je vec čarovná (úsmev). Naši súperi si často vôbec neuvedomujú, že čím viac nás nenávidia, tým viac sa v zápase sústredia na iné veci, ako na hru samotnú."