"Aj s odstupom času je to pre mňa dosť háklivá téma, ku ktorej sa mi ťažko vyjadruje," hovorí Peter Jurošek o svojom nečakanom prestupe. No nielen o ňom sa môžete dočítať v našom obsiahlom rozhovore.
Peter Jurošek. V okolí Turca, najmä v hokejbalovej spoločnosti niet hádam človeka, ktorý by toto meno nepoznal. Bol neodmysliteľnou postavou hokejbalového mužstva z Martina, jeho prechod o pár stoviek metrov do Vrútok, ktorý sa udial pred touto sezónou, bol preto doslova šokom. Peter Jurošek má doma dve medaily z hokejbalových majstrovstiev sveta ako hráč a štyri ako tréner. Dvakrát bol vyhlásený ako najlepší brankár sezóny, majstrovský titul mu však chýba. Koncom roka sa chystá galavečer pri príležitosti tridsiateho výročia založenia hokejbalu na Slovensku. Peter Jurošek ešte nejaký rok túži pri hokejbale pôsobiť aktívne, ocenenie na tomto galavečeri tak zrejme ešte očakávať nemôže. V budúcnosti však za svoj prínos určite dostane pozvánku do Slovenskej hokejbalovej siene slávy. Peter je známy svojimi priamymi názormi, o dianí v našom hokejbale má prehľad vo všetkých smeroch. O jeho prestupe, sláve i starostiach, sme sa s ním pozhovárali po prvej časti tohtoročnej sezóny.
Nový domov - Kometa
Prvá otázka sa nemôže netýkať tvojho šokujúceho prestupu. Veľký srdciar, oddaný Martinčan, ktorý ako každý člen tímu mal v krvi takú tú vrodenú „športovú nenávisť“ voči Vrútočanom, prešiel pred sezónou na druhú stranu barikády. Prezradíš nám po čase, čo za týmto prestupom je?
"Aj s odstupom času je to pre mňa dosť háklivá téma, ku ktorej sa mi ťažko vyjadruje. Bola to súhra viacerých okolností, pre ktoré som sa rozhodol opustiť mojich bývalých spoluhráčov, svoje tam zohral najmä jeden osobný spor, no nerád by som to ťahal na verejnosť, je to pre mňa už uzavretá vec, ktorú už beriem ako holý fakt."
Aký to je pocit stáť na modrej čiare v drese Komety, keď oproti stoja tvoji bývalí spoluhráči a kamaráti? 
"Neprajem nikomu zažiť tento pocit. Priznám sa, ani som do brány nechcel ísť, nie kvôli tomu, že by som sa bál, že ma majú chalani prečítaného, no presne ako si napísal, keď za niekoho pätnásť rokov chytáš, staráš sa o ten klub ako o svoj, máš tam najlepších kamarátov, ťažko sa proti nim nastupuje. Rozhodol som sa až na modrej pred zápasom, že pôjdem do brány. Ten čudný pocit ostal vo mne aj počas zápasu a podpísal sa trochu aj na mojom výkone."
Nový ročník má zatiaľ mnoho prívlastkov, čo ťa osobne v doterajších kolách najviac prekvapilo?
"Prekvapilo ma viacero vecí, hlavne to, že sa dá na extraligu tipovať v stávkových kanceláriách aj základná časť. Podľa mňa jej to moc nepomohlo, v niektorých zápasoch sa dejú čudné veci... Sme predsa len amatérsky šport a nielen hráčov zvádza možnosť vsadiť si. Čo sa týka toho ostatného, možno ma zaskočil slabší úvod Nitry, no vyzerá to tak, že majster sa naladil na vyššie obrátky a bude sa ťahať opäť hore."
Cítiš, alebo vieš ty sám osobne odhadnúť, ako sú na tom Vrútky s Jurošekom v zostave, oproti minulým sezónam?
"Myslím, že som chalanom za tých pár zápasov vštepil trošku iný herný systém, než na aký boli zvyknutí a hlavne pracujeme na zlepšení disciplíny, na ktorej v minulosti Vrútky horeli. Zatiaľ sa to darí na nejakých 70%, dúfam, že v zime to dopilujeme a pred najdôležitejšou časťou sezóny budeme pripravení na 100%."
V jednom rozhovore pred play off Martina s Vrútkami si mi vtedy povedal, že sa nebojíš postupu, pretože viete, ako na Kometu hrať. Tvojou úlohou je teraz tento stav zmeniť a naučiť hrať Kometu nielen proti Martinu. Darí sa ti to?
"Keby chalani splnili moje taktické pokyny vo všetkých zápasoch, nielen v zápase s Martinom, boli by sme dnes prví (úsmev). Samozrejme, nedá sa len tak za dva mesiace zmeniť myslenie hráčov a ja nemám bohužiaľ čarovnú paličku. Čiže všetko je to len o tréningoch, súperov poznám za tie roky dokonale až na nováčika zo Svidníka, čiže v tomto môžem byť chalanom nápomocný, je to len na nich, čo si z mojich postrehov zoberú k srdcu a ako ich splnia na ihrisku."
Slovenský hokejbal
V poslednom zápase v Pruskom sa hráči Komety sťažovali na výkony rozhodcov. Zdá sa však, že sťažností na nich ubúda. Máš pocit, že kvalita arbitrov stúpa, alebo máš iný názor?
"Ja mám na to dosť odlišný názor, rozhodcovia sú podľa mňa dlhodobo najväčší problém každého športu, nielen nášho. Po zápase v Pruskom som bol aj ja riadne napálený, pretože alibistický postoj oboch rozhodcov vytočil aj mňa a to sa o mne vie, že som v tomto smere kľuďas. Nestačí rozhodcom nakúpiť nové dresy, zaplatiť im diéty, cestovné a ešte podľa mňa veľmi slušnú odmenu za odpískanie zápasu, tým ich kvalita neporastie, iba budú vyzerať naoko dobre. Treba pre nich zorganizovať školenia, kde sa budú aj v praxi učiť, ako ktorý faul resp. spornú situáciu posúdiť, len vtedy ich výkon porastie. Momentálne mám pocit, že síce školenie aj bolo, no hoci aj výsledky dopadli katastrofálne (teda aspoň podľa mojich informácií), k náprave nedochádza, iba sa zmierujeme s daným stavom a to nie je dobre."
Slovenský hokejbal po rokoch stagnácie naberá nielen na kvalite, ale i popularite, medializácii...Ty si človek, ktorý si pred ústa servítku nedáva. Čo by nášmu hokejbalu mohlo ešte pomôcť?
"Badať určite posun v príchode Jožka Stumpela, ktorého si vysoko vážim nielen ako hokejistu, ale aj ako človeka, ktorý toho urobil pre hokejbal za tú chvíľu vo funkcií strašne veľa - za jeho angažovanie palec hore Robovi Košťálovi. Okrem neho si vysoko vážim prácu Jara Mihála, ktorý to ťahá po administratívnej stránke, bez neho si chod únie skutočne predstaviť neviem. A čo nám ešte chýba? Je to určite osoba generálneho managera reprezentácií, ktorý by vedel nielen pomôcť technicky zabezpečiť jej chod, ale najmä zohnať ďalšie peniaze na ich činnosť, teda najmä čo sa týka juniorských a dorasteneckých reprezentácií."
Trénerstvo na najvyššom fóre
Ako si spokojný s výberom trénerov do mládežníckych reprezentácií, ktorí boli nedávno zvolení?
"Poviem to takto, všetkým, ktorí sa na to dali prajem hlavne pevné nervy, správnu ruku pri výbere vhodných kandidátov, ale hlavne dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohli chalani zúčasťnovať reprezentačných akcií. Dorastenecké reprezentácie stoja najmä na hokejistoch a keď sa tak pozerám na extraligové súpisky, tak ani do výberu U20 sa podľa mňa veľa ortodoxných hokejbalistov nedostane. Teda ak sa budeme na to pozerať iba z hľadiska kvality či vidiny dosiahnutia výsledku. Tu vidím dlhodobý problém, hráčov a talentov je málo, U19 nám v tomto nič nerieši. Aj minulý rok, keď sme si s kolegom vytiahli súpisky seniorov či mužstiev z U19, na MS sme mohli vyberať z cca 40 kandidátov, ktorí spĺňali kritérium veku, nieto kritérium kvality..."
Posledným trénerom reprezentačnej dvadsiatky si bol práve ty. Skúsme sa vrátiť o nejaký čas dozadu. Aké spomienky máš na toto obdobie?
"Zmiešané. Strašne ma to bavilo s chalanmi trénovať, stáť na striedačke počas zápasov, či sedieť s nimi na izbe, alebo na tribúne a baviť sa nielen o hokejbale. Veľa z nich ostalo mojimi, dovolím si tvrdiť kamarátmi a rád sa s nimi aj po rokoch stretávam. No boli tam aj záporné veci čo sa týka toho, keď sme s kolegami museli poslať domov z posledných zrazov chalanov, ktorí si ich ťahali z vlastných peňazí a na súpisku na MS sa bohužiaľ nedostali. Takisto som nechápal samotný systém, ktorý je zavedený počas MS, že sa zarátavajú iba výsledky do 10:0, či prečo sa hrá nadstavba každý s každým a ani po rokoch sa nedokážu na ISBHF poučiť z toho, že o postupe do finále už dlhé roky rozhoduje akási medzičasť, v ktorej často rozhodujú maličkosti a v ktorej nastávajú také paradoxy, že všetci favoriti v zápasoch medzi sebou remizujú a potom o samotnom postupe do finále rozhodujú iba maličkosti. Spomeniem iba MS v Aoste. Všetky zápasy skončili remízou, rozhodlo skóre... MS vo Villachu, kde sa moji chlapci museli večer o desiatej obliekať na samostatné nájazdy s Čechmi, keďže hoci sme mali mať lepšie skóre, uznali nám iba výsledok 10:0 a tým pádom sme mali všetky ukazovatele s nimi rovnaké, či posledné MS v Písku, kde nastala paradoxná situácia, keď v zápase ČR - USA odvolávali obaja tréneri brankára, aby mohli postúpiť do finále. Toto treba určite zmeniť, ak chceme, aby sa MS posunuli ďalej. Všetky krajiny na to nadávajú, no na ISBHF sú s tým asi spokojní..." 
Ktorí hráči, ktorých si viedol v reprezentácii ako tréner, sa dokázali presadiť aj v mužskej kategórii?
"Je ich strašne veľa, v prvom rade sú to napr. chalani v Martine, či Vrútkach, kde tvoria viac ako 60% oboch kádrov, z brankárov spomeniem Glevaňáka či Mišovca, z ostatných chalanov Maděru, Martinusíka, Kyselicu, Rímskeho, Svitanu, Paločka, Bednára a ďalších."
Súčasnosť
Čo ťa na súčasnom hokejbale najviac hnevá a naopak, čo najviac teší?
"Začnem od konca, teší ma to, že sa môžem stretávať s množstvom kamarátov, ktorých som si za tie roky našiel v každom družstve, že si proti nim môžem zahrať hokejbal na najvyššej úrovni, či posedieť po zápase na pive. A čo ma hnevá? Už som to naznačil, že nie vždy sa píska na obe strany rovnako a vytočiť ma vie aj zákerný faul, ktorých som zažil na ihriskách už veľa. A ešte spomeniem jednu vec a tou sú diváci, mám strašne rád, keď je na zápase veľa ľudí a keď ma ako protihráča veľakrát aj hecujú, no niektorí to dosť preháňajú a spoza mantinelu zakričia veľakrát aj to, čo by mali radšej udržať v sebe."
Ako dlho ešte plánuješ zostať pri hokejbale ako hráč?
"Hmm, to je ťažká otázka. Mám 35, čiže do starého železa sa ešte nechystám a rád by som bol, keby som to potiahol ešte dovtedy, aby som mohol pustiť môjmu synovi nejaký ten nájazd, či strelu (úsmev)."
Bude tvoja budúcnosť spojená s trénerstvom?
"Zatiaľ sa tomu nebránim, táto práca ma baví a keď ma bude nejaké mužstvo potrebovať, rád odovzdám svoje skúsenosti."
Vráti sa ešte Peter Jurošek do Martina?
Ufff (úsmev). Ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, no momentálne to tak zatiaľ necítim, som hráčom Vrútok a to je pre mňa prvoradé. Aj keď ako mi povedal jeden môj súčasný spoluhráč, moje srdce ostane okrem súčasnej červenej resp. čiernej, aj modré (úsmev)."
Kto je podľa teba momentálne najlepším slovenským hokejbalistom a ktorý hráč ti spôsobuje najviac starostí?
"U mňa je to jednoznačne Mišo Hrivnák, poznám ho prakticky od začiatku jeho hokejbalovej kariéry, odchytal som proti nemu množstvo tréningov, zápasov v mestskej lige či už ako súperovi v drese Nitry. Je to najkomplexnejší hráč, ktorý momentálne na Slovensku behá. A nepríjemní hráči? Určite v minulosti Peter "Raro" Tóth a dobrú bombu vie poslať na bránku súpera aj Dušan Danko."
Blízka i vzdialená budúcnosť
Nedávno si sa stal otcom. Ako tento fakt zasiahol do tvojho hokejbalového života?
"Diametrálne sa mi zmenil, hokejbal je u mňa momentálne za rodinou a prácou na treťom mieste. Syn a manželka sú pre mňa všetkým, dúfam, že malý pôjde v tatových šľapajách a k hokeju či hokejbalu si vytvorí aspoň taký vzťah ako ja. Momentálne začal loziť, rastú mu zúbky, tak si to užívame."
O rok sú v Bratislave majstrovstvá sveta juniorov. Máš v pláne prísť sa pozrieť?
"Ak mi to pracovné povinnosti dovolia, určite si ich rád prídem pozrieť a chalanom budem držať palce. Doma je doma a je to pre nich obrovská motivácia, veď posledný titul sme získali v Martine a bolo by pekné naň nadviazať. Aj keď mužstvo Kanady je v tejto kategórií skutočne dominantné, chalani by si s nimi mohli v Bratislave poradiť, podmienky na to mať budú."
Aký úspech by si chcel ešte dosiahnuť? 
"Chcel by som Vrútkam pomôcť dosiahnuť na medailový stupienok a dopriať im takúto radosť."
Je nejaká vec v tvojej bohatej kariére, ktorú s odstupom času ľutuješ?
"Viem na čo narážaš, ľutujem toho, že sme s Martinom nikdy nedosiahli na titul, aj keď sme k tomu mali mnohokrát veľmi blízko. Chalanom však držím palce, možno sa im to podarí v tejto sezóne, fazónu na to majú.
Ako sme spomenuli, hokejbal napreduje a už v tejto chvíli je o baráž do extraligy veľký záujem, najmä kluby na východe republiky vstávajú z mŕtvych. Ako to vnímaš?
"Ja to iba vítam, aj keď to cestovanie na východ je niekedy skutočne únavné. Je tam však množstvo hráčov, ktorí majú svoju kvalitu a určite sa v budúcnosti presadia aj v reprezentáciách. Videl som aj veľa pozitívnych správ na facebooku, stavajú sa ihriská v Poprade, Spišskej, videl som projekt ihriska v Košiciach a všetky stánky vyzerajú výborne. Možno si tam raz zahrám."
KTO JE PETER JUROŠEK:
DÁTUM A MIESTO NARODENIA:
20. mája 1978 v Žiline
VÝŠKA/VÁHA:
180 cm/93 kg
POST:
Brankár
Exraligové KLUBY:
Elán Martin 1996 - 1998, ŠKB Marko Martin 1998 - 2013, Kometa Vrútky 2013
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY:
hráčske - 2 x víťazstvo na Európskom pohári, 1 x 2 miesto na Európskom pohári, 2x 3 miesto na Európskom pohári, 7 x druhé miesto v extralige seniorov, 2x bronz, 2x najlepší brankár extraligy, 3x najlepší brankár na Európskom pohári a 1x MVP, ocenenie medzi najlepšími športovcami mesta Martin,
trénerské: 3x striebro na MS U20, 1x bronz na MS U20, víťaz svetového pohára z reprezentáciou žien, tréner roka 2007 na Slovensku, ocenenie medzi najúspešnejšími trénermi za rok 2012 od D. Čaploviča
REPREZENTÁCIA:
Juniorské striebro z MS v Jihlave, seniorské 3 miesto na MS v Plzni 2009
STAV:
Ženatý, manželka Katka, syn Peťko
OBĽÚBENÉ JEDLO:
Tých je viacero, ale prakticky všetky od mojej maminky (úsmev)
NÁPOJ:
Pivo, kofola
ŽIVOTNÉ KRÉDO:
Nemám žiadne špeciálne, snažím sa žiť tak, aby som sa mohol smelo pozrieť druhým do očí
HUDBA:
Počúvam takmer všetko, od hip-hopu po Depeche Mode
FILM:
Zelená míľa, Forest Gump
DETEKTOR LŽI:
Toronto Maple Leafs, alebo Montreal Canadiens?
Toronto Maple Leafs
Rafael Nadal alebo Novak Djokovič?
Novak Djokovič - jednoznačne
Pivo, alebo víno?
Pivo
Akčné, alebo komédie?
Určite akčné, lepšie sa pri nich odreagujem
Rezne, alebo cestoviny?
Cestoviny, no ani dobrý rezeň neodmietnem
Vlak, alebo autobus?
Vlak, no naposledy som ním cestoval asi 3 roky dozadu (úsmev)
Rap, alebo Heavy Metal?
Rap, aj keď v mladosti bol aj metal
Rifle, alebo tepláky?
V práci rifle, doma tepláky (úsmev)
FOTO: Adrián Danaj, archív P.J.
