Končí sa rok 2010 a my vám prinášame jedno špeciálne sústo. Na záver roke sme pre vás pripravili rozhovor s jedným z našich redaktorov a zároveň vášnivým hokejbalistom Michalom Runákom.
Prajeme vám príjemné čítanie v duchu silvestrovskej pohody...
Michal kde sa cítiš lepšie, na hokejbalovom ihrisku alebo doma za počítačom pri písaní článkov?
"Osobne ma napĺňa oboje, milujem obe veci rovnako. Dokonca aj bolesť je rovnaká. Pri zápase občas zabolí rana, pri PC zasa chrbát (úsmev) A efekt je taktiež porovnateľný. Ak dám gól, alebo ak vyhráme, teším sa ja i spoluhráči. Reakcie na články zasa tešia mňa. 
Niet nad to, ak vám čitatelia dajú najavo, že sa im páči to čo robím. To je to, čo ma posúva dopredu a prečo to robím."
Hokejbalu sa venuješ už dlhé roky. Prezraď tvoje začiatky s hokejkou v ruke a aj ako si sa dostal k práci žurnalistu. Vieme o tebe, že píšeš nielen o hokejbale ale aj o hokeji.
"Moje začiatky su rovnaké ako u každého. Aspoň čo sa mojej generácie týka. Počas sledovania MS v hokeji sme ako deti nadšene vzali hokejky do rúk a hrali sa na ulici na Pašeka, Lálu či Rusnáka. V tomto mi veľmi utkvela Praha v 85-om. Pri baráku sme mali hokejbalové ihrisko a po nesmelých zápasoch medzi kamarátmi sme sa onedlho prihlásili do žiackej ligy a odvtedy je hokejbal mojou súčasťou. A k práci som sa dostal tak nejak podobne. Vždy bolo mojim snom venovať sa tomu. Ide to so mnou už od základnej školy. Hokej a hokejbal majú k sebe predsa veľmi blízko."
Od 85-ho sa to ho už veľa v hokejbale zmenilo. Si spokojný kde sa hokejbal rokmi posunul, alebo by si niečo spravil inak? Predsa len, teraz máš ako novinár a aktívny hráč možnosť nielen chváliť ale aj kritizovať..
"Toto je otázka na dlhú úvahu. Ja som s hokejbalom začínal systémom 3+1 v Bratislavskej hokejbalovej lige, ktorá sa týmto systémom hrá doteraz. Vtedy boli ihriská menších rozmerov, iná možnosť nebola. Dnes je t,o samozrejme, iné. Medzinárodné pravidlá sú jasné a dané, bohužiaľ, však ihriská aké na to potrebujeme nerastú takým tempom, ako rástli tie predtým. Je to spôsobené tým, že dnes sa o všetko musíte postarať sami, štát má priority inde. Zohnať financie, to je úplne iná pesnička ako tomu bolo voľakedy. Vtedy štát napomáhal rozvoju športu viac ako dnes, ale to je asi téma nevhodná pre tento rozhovor. Hokejbal sa posunul dopredu, o tom niet sporu. Slovensko je hokejbalová krajina a právom patríme do svetovej špičky. Som rád, že dôvodov na kritiku je oveľa menej, ako na chválu."
Keď sme už pri kritike. Prezraď ako si na tom ty. Ktorá ťa viac zlomí : tá na ihrisku od spoluhráčov alebo kritické reakcie čitateľov na tvoju prácu?
"Tak na toto je jednoduchá odpoveď. Určite tá od spoluhráčov na ihrisku. Tam sa totiž podriaďujete kolektívu, musíte preň urobiť to, čo sa od vás čaká. Ak sa vám to nedarí, posadia vás. Čitatelia si názor urobia sami, tu zodpovedáte sám za seba. Je pravda, že to robím takisto pre iných, ale myslím, že v tomto prípade sa toho dá pokaziť menej. Je tu akurát väčšie percento možností na kritiku, lebo viem, že z 50. čitateľov sa určite nájde aspoň jeden, ktorý má iný názor. Ale s tým treba rátať, na Slovensku je to tak."
Si hráčom Lizards Stupava a tvoje reporty z vašich zápasov sú preslávené v ZHbL. Máš v mužstve nejakých "obľúbencov" ktorých chyba nesmie ostať bez povšimnutia? A aké je to keď musíš písať o sebe?
"Ďakujem za kompliment. (úsmev). U nás je to samozrejme v rámci srandy, ale áno, mám konkrétnych ľudí, ktorých si pravidelne beriem na paškál. Spomeniem napríklad Pigiho, ktorý sa stal tento rok majstrom sveta, spolu s ďaľšími mojimi dvomi spoluhráčmi, ale je vedúcou osobnosťou v kabíne. Preto si nemôžem odpustiť, ak v zápase chybuje. Je to však v rámci srandy, sme výborný kolektív a nikto sa neuráža kvoli tomu. Tu musím spomenúť aj nášho Ceca. Myslím, že ak by sa hľadal maskot ZHBL, Ceco by hlasovanie vyhral s obrovským náskokom.
Hráš Bratislavskú aj Zohorskú Ligu, okrem toho píšeš reporty a články máš ešte čas na niečo iné? Čo na to rodina?
"Snažím sa ten čas zadeliť, berie mi skoro všetok voľný čo mám, ale keďže mám 6-ročného syna, jednoducho si nemôžem dovoliť nenájsť si ho aj pre neho. Síce tomu ešte veľmi nerozumie, ale vždy mi drží palce keď idem hrať. Samozrejme si nájdem čas aj na iné, najmä v lete mimo sezónu."
Ine aktivity? Tým narážaš na tvoje poslanecké ambície v komunálnych voľbách?
"Tak zrovna túto aktivitu som nemal na mysli, ale ak už je táto téma načatá... Áno, mal som ambíciu dostať sa do miestneho zastupiteľstva v Devínskej Novej Vsi. Nakoniec som neprešiel, ale dostali sa tam ľudia, ktorých som podporoval a dúfam, že na Slovensku pribudne opäť nový hokejbalový areál. Práve s týmto cieľom som do toho šiel."
Škoda, že to nevyšlo , ale aspoň sa budeš môcť ďalej naplno venovať hokejbalu. Blíži sa Nový rok . Vtedy si zvykneme dávať ciele na ďalší rok. Aké sú tie tvoje?
"Podľa toho či sú na mysli osobné, alebo športové. Ale tie osobné asi málokoho zaujímajú takže... Samozrejme, cieľ mám a budem ozaj rád, ak sa mi ho podarí naplniť. Prestúpil som do klubu, ktorý má abmície, výborný kolektív a bezchybné fungovanie. Bolo by fantastické dovŕšiť tento rok tým, čo mne ešte chýba. Tí, ktorí poznajú moje umiestnenie v lige v rokoch 2008 a 2009 vedia (úsmev)."
A tie novinárske? Pracuješ na nejakom projekte, ktorým potešíš fanúšika hokejbalu?
"Ja dúfam, že poteším každého fanúšika hokejbalu nielen svojimi článkami, ale i 
ostatnými, ktoré majú na svedomí moji kolegovia. Mnohí nevedia, o čom vlastne portál TOPhbl je a ako vznikol. Týmto vám ďakujem za otázku. Mala byť totiž položená bratom Ivančíkovcom, ktorí za celou touto drinou a odriekaním stoja. Bol to ich nápad a týmto im chcem na tomto mieste vysloviť obrovskú vďaku nielen za seba, ale isto aj za všetkých tých, ktorí sa okolo hokejbalu točia. Kto sa nepohybuje v týchto sférach ani len netuší, čo obnáša celá táto práca. Okrem toho, že vás to neuveriteľne oberá o voľný čas, ktorý keď nemáte, tak si ho jednoducho musíte nájsť. Zháňať informácie, kontaktovať sa na kompetentných. To je spústa, niekedy až krkolomných situácií. Nikto nám za to neplatí, čo dnes znie až neuveriteľne. Ale verte mi, že je to tak. Robíme to z lásky k športu a k práci novinára."
Hokejbal nielen hráš ale aj o ňom píšeš , organizuješ, si moderátorom a producentom TV Zhbl (Zero TV) . V tejto mozaike Ti chýba len rozhodovanie.. Byť rozhodcom Ťa neláka?
"Lákať aj láka, ale byť rozhodcom je veľmi nevďačná práca a poviem na rovinu, že som vo veku, kedy už horšie znášam osočovanie na moju osobu a vidím na ostatných rozhodcoch sám, že to je niekedy veľmi silné. Chyby robíme každý, ale mohli by sme my hráči mať azda trochu viac tolerancie."
A je tu posledná otázočka alebo skôr úloha. Blíži sa PF 2011 a s tým je spojená zábava. Preto ta prosíme o tvoje povestne brilantné zhodnotenie jesennej časti Zhbl. Samozrejme v tvojej bratislavskej záhoračtine. Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v Novom roku.
"No tak zhodnotil bych jeseň pozitívne, podla mňna to byla najlepší jeseň v histórii ZHbL, co sa jako kvality týka. Lebo nekerí ukázali vela kumštu, vela mužstef má extraligistú v kádri a to bylo cítit. Boj o titul bude zaujímavý, ešte napínavejší bude boj o plejoff. Tak očakávam tuhý boj a sám sem zvjedavý, jak to dopadne nakonec. Čo sa týka spodku, tam sa do dalo očekávat. Ale lúbi sa mi, že tí chlapci bojujú a chodia na každý zápas a majú z teho zábavu. Takže odemňna k temuto tolko asi a na záver chcem zaželat šeckým len to, aby vykročili do nového roka s tú správnu nohu. A nech nezabudnú pod nejakú čerešňu pobozkat tú svoju. Či to sa robí nekedy inokedy nééé?"
