"Najviac mrzí druhý domáci zápas. Tam sme to mali zlomiť," vraví v rozhovore pre TOPhbl.sk Radoslav Brunnsteiner.
V semifinále bude o postup do vytúženého priameho boja o titul majstra republiky zápasiť Skalica. Rozhodlo o tom piate štvrťfinále v Bratislave, ktoré, prekvapivo, veľmi napínavé nebolo. Kežmarok dostal riadnu nakladačku v podobe výsledku 0:6 a domov odchádzal so sklonenou hlavou.
„K rozhodujúcemu zápasu stačí povedať veľmi málo. Hráči Skalice nám ukázali vysokú školu hokejbalu, zatiaľ čo my, maturanti, sme na nich iba pozerali s otvorenými ústami. Jednoducho, nedali nám ani centimeter štvorcový priestoru, celé ihrisko patrilo iba im. Do semifinále zaslúžene postúpilo lepšie a hlavne herne vyspelejšie mužstvo. Ešte raz súperovi gratulujem k postupu ďalej,“ zhodnotil jasne a stručne rozhodujúcu bitku Oskar Šlachtič.
Kežmarská sezóna ale predsa len nebola až takou tragédiou ako to naznačuje rozhodujúci zápas. Aj o tom sme sa rozprávali v rozhovore s brankárom Radoslavom Brunnsteinerom.
Ako je možné, že po tak vyrovnaných stretnutiach sa zrazu zrodí výsledok 0:6?
Radoslav Brunnsteiner: „Ťažko sa to vysvetľuje, pretože sami nevieme, čo sa stalo. Hrali sme veľmi zle. Nevytvorili sme si prakticky žiadnu šancu a Skaličanov sme púšťali do útokov veľmi ľahko. Všetci sme asi až príliš chceli a nezvládli sme to. Podľa mňa sme ten zápas neuniesli psychicky.“
Ako teda hodnotíte sezónu s istým odstupom času?
„Stále je to veľmi čerstvé. Sklamanie je obrovské a ešte potrvá nejaký čas, kým sa z toho oklepeme. Hlavný cieľ sme splnili, ním bol postup do play-off, v ktorom Kežmarok niekoľko rokov chýbal. Všetko naviac by bol bonus, no bolo z toho iba štvrťfinále. Jesenná časť nebola optimálna, ale na jar sme dokázali, že máme kvalitu a vieme poraziť kohokoľvek.“
Ak odrátame poslednú prehru, čo zo série zo Skalicou mrzí najviac?
„Určite druhý domáci zápas. Tam sme to mali zlomiť. Vedeli sme, že priaty diel bude veľmi ťažký a doma je najlepšia príležitosť postúpiť. Bohužiaľ, spravili sme v tom zápase veľa chýb a hrali sme v podstate iba pár minút na konci, keď sme sa dostali do pár šancí. Inak bola Skalica jednoznačne lepšia. Mali sme na hokejkách aj nejaké tutovky, ale už chýbalo aj trošku šťastia.“
Napriek všetkému vás jeden primát neminie. Ako jediní ste zatiaľ dokázali zdolať Skalicu na jej pôde...
„To nás rozhodne potešilo. Víťazstvo prišlo hneď v prvom zápase, ale na ďalší deň to už bola minulosť. Keď sme chceli postúpiť, museli sme vyhrať aj u nich. Nezostávalo nič iné. Žiaľ, nestačilo to. Teraz je to už jedno, či sme boli prví alebo poslední. Vypadli sme a to je fakt.“
Jar a jeseň boli z vašej stranu úplne odlišné. Ako je to možné? Prečo bola jeseň tak kostrbatá?
„Mali sme problémy so zraneniami. Prakticky sme nemali stálu zostavu. Ja som sa po nešťastnej minulej sezóne, ktorá bola mojou premiérovou v hokejbale, po pár kolách zranil a absolvoval som dve operácie. Prakticky som dokopy odohral pár zápasov pred začiatkom sezóny a následkom toho bolo, že som na jeseň v bránke takmer vôbec nebol. Šancu dostávali moji kolegovia. Na jar nás veľmi pozitívne nakopol turnaj v Gajaroch. Tam sme sa zotmelili a našli hernú pohodu.“
Budete sledovať aj zvyšné zápasy v tejto sezóne?
„Samozrejme. V semifinále budú hrať najlepší štyria po základnej časti. Určite to bude skvelý hokejbal. Navyše ma veľmi zaujíma, či Nitru niekto porazí alebo zostane opäť na tróne.“
Komu budete držať palce?
„Nuž, keďže nás vyradili Skaličania a hrali naozaj výborne, tak by som to doprial im.“
Aký je ďalší hokejbalový plán do začiatku novej sezóny pre Radoslava Brunnsteinera?
„Žiaľ, v Kežmarku mestskú ligu už nemáme. Teraz si teda od hokejbalu môžem kľudne vydýchnuť (úsmev).“
