"Nejaký čas ešte vydržím, zatiaľ ma nič nebolí," hovorí dlhoročná opora LG AZhokej Bratislava.
Branislav Varga patrí nielen v kádri Jaroslava Šalku, kormidelníka LG AZhokej Bratislava, k jedným z najskúsenejších. Onedlho 38-ročný veterán, ktorý má vo svojej vitríne historické zlato z MS vo Zvolene, patrí totiž k najskúsenejším v celej lige. Zo Zvolenského zlatého tímu hrá extraligu okrem Vargu už len Kašša, Zemeš, Giba a Petrík. Napriek veku patrí Varga stále k platným hráčom, čo dokázal aj v semifinálovej sérii proti Skalici.
Séria so Skalicou napriek jasnému postupu 3:0 nebola určite jednoduchá. Rozhodli ju jednoznačne dve výhry na skalickom ihrisku, v treťom zápase v Bratislave Záhoráci držali krok iba dve tretiny. Bola napriek tomu Skalica náročným súperom?
"Každý súper v play of je náročný. Rozhodli chyby v obrane a určite aj výkony brankárov. Snažili sme sa Skalicu k ničomu nepúšťať a čo najmenej ju nechať strieľať. My sme chceli naopak strieľať čo najviac a snažiť sa dorážať, čo nám vychádzalo. Skalica je však mladý tím a keď vydržia v lige, budú vzdy bojovať o najvyššie priečky."
Na hráčoch LG bolo badať, že sú oproti mladým Skaličanom takticky veľmi vyzretí. Nečudo, hrať každý rok o titul a stým naberať skúsenosti, to sa musí prejaviť na každom tíme s podobnými úspechmi. Patríš v tíme k najstarším a keďže máte a postupne zapracovávate aj mladších, musel si im počas série v kabíne pomôcť a poradiť, ako sa majú v kritických situáciách správať?
"Mladým chlapcom treba stále radiť, čo majú robiť a hlavne im to pripomínať, lebo vždy po konci tretiny ako keby zabúdali, čo sme si povedali. Ale nakoniec to zvládli a plnili, takže preto táto séria skončila 3:0, lebo robili to, čo sa od nich očakávalo. Napádali, bojovali a nerobili kritické chyby."
Vyhrali ste v Skalici dva zápasy, jeden v predĺžení, dali ste vždy prvý gól, v rozhodujúcom zápase si načal súpera práve ty. S Jokeritom ste okrem jedného zápasu museli vždy doťahovať, takže polemika o tom, že je dôležité streliť prvý gól, je v tomto prípade vrtkavá. Je to teda až taká výhoda, keď mužstvo strelí prvý gól?
"Samozrejme že psychika mužstva stúpa, keď sa ujme vedenia. Ale v súbojoch s Jokeritom sme boli nervózny a nesústredili sme sa na hru od začiatku. Ale nepodľahli sme panike a hrali sme stále svoju hru, ktorá nás doviedla k úspechu. Od zápasu k zápasu sa navyše zlepšuje aj disciplína, čo mužstvu veľmi pomáha."
Tréner Šalka si počas sezóny napriek kolísavým výsledkom pochvaľoval herný prejav mužstva, no v play off sa na krásu nehrá. Ako vidíš ty hru svojho tímu?
"Sme mužstvo, ktoré aj v sezóne doplatilo na veľké množstvo nahrávok bez efektu a málo streľby. V play of sa tomu snažíme vyvarovať a snaíme sa viac strieľať. Hlavne to opakujeme mladým, aby dávali všetko na bránku, ľahšie sa dá potom dorážať."
Po dvoch rokoch si opäť zahráte finále. Je to určite veľká výzva nielen pre teba.
"Samozrejme sa teším, že sa LG dal znovu dokopy a to najmä psychicky. Na finále sa veľmi teším, získať zlato po dvoch rokoch je veľkou motiváciu. Už po vyradení Jokeritu sme sa nemohli dočkať semifinále, toto bude ešte o niečo viac. Finálová dvojica je rozhodne lákavá aj pre fanúšikov. Náš súper vyhral základnú časť a v play off prechádza bez prehry, my sme v ňom stratili iba jeden zápas. Takže je to asi aj spravodlivé."
Pri tebe sa priam núka položiť ti nasledujúcu otázku. Patríš k nestorom hokejbalu na Slovensku, ako veľmi sa zmenil jeho obraz za tých niekoľko rokov od zisku titulu majstrov sveta a v čom najviac?
"Začínalo sa s tenisovou loptičkou, nehralo sa moc do tela, hralo sa skôr technicky a hlavou. Teraz je to dosť o behaní a hrá sa tvrdšie, čo mne osobne vyhovuje. Len niektorí hráči bohužiaľ nepoužívajú hlavu. Keby ju občas zapojili, zistili by, že nemusia toľko behať a o to by bol hokejbal krajší. Ale každý sa učí na chybách."
Vek nezastavíš a hokejbalisti po určitom čase trpia najmä na kĺby. Tvoj dlhoročný spoluhráč z reperezentácie Róbert Kašša sa práve preto chystá skončiť s bohatou kariérou. Ako si na tom ty? Koľko sezón si ešte trúfaš odohrať na najvyššej úrovni?
"V hokejbale som dosiahol asi všetko čo sa dá. Od majstra sveta až po ligové tituly a rôzne turnaje. Neviem teda, kam by som sa ešte mohol posunúť, jedine tak kúsok za naše ihrisko na Draždiak na jedno pivko (úsmev). Robko Kašša sa na kĺby sťažoval už v čase, keď sme hrávali hokej a to bolo veľmi dávno, takže nič nové u neho (úsmev). Takže ako sa vraví, kto sa ako cíti, tak nech si naloží, ja ešte nejaký čas vydržím, zatiaľ ma nič nebolí (úsmev)."
