Podlucký: Keď nepopracujeme na mládeži, Čechov nebudeme nikdy porážať

Martin Podlucký je šéftrénerom mládeže v Nitre. Svoje kritické názory na stav okolo hokejbalu nezakrýva, vždy je priamy a otvorený. Aj preto sme ho požiadali o tento zaujímavý rozhovor.

Začneme trošku všeobecne. Aký je podľa vášhho osobného názoru stav mládežníckeho hokejbalu na Slovensku?

"Poviem to takto. Asi taký, že keď sa Nitra prihlásila do extraligy bez akejkoľvek predchádzajucej skúsenosti a prípravy, tak dokázala v prvom roku v extralige uhrať tretie miesto. To je síce pre Nitru veľmi pekné, ale pre slovenský hokejbal dosť nepríjemné. Uvedomte si, že sme konkrétne v našom prípade pozbierali chlapcov z ulice, ktorí predtým nikdy nerhali plávajúcu modrú, nehrali v prilbách, nehrali u súperoch, nepoznali pravidlá... a títo chlapci dokážu obstáť v konfrontácii s tímami, ktoré maju dlhoročnú tradíciu a ktorí svojich hráčov vyhchovávajú niekoľko rokov? Z toho mi osobne vyplýva, že to nie je také koncepčné ako všetci rozprávajú. Áno, je pravda že máme úspechy na medzinárodných fórach, ale ja sa pýtam, v akom pomere hrávajú hokejbalisti v národných výberoch z hokejistami? Máme liaharne a bašty mládežníckeho hokejbalu, ako Vrútky  či Martin, ale to je evidentne málo."

Chcete tvrdiť, že vo výbere Rytierov nie sú napríklad chlapci, ktorí predtým nepričuchli aspoň k ľadovému hokeju?

"Ale áno sú. V dlhdobej súťaži U19 sme mali minulý rok v tíme jedného hokejistu Riša Mráza, ktorý však hráva hokejbal pravidelne. Tento rok sme mali v jednom zápase Lukáša Bališa, a to je všetko. Niektorí hráči, ktorí sú u nás v Nitre hrávavali hokej, ale ani jeden z nich už hokej nehráva. Mylslím, že v mládežníckych kategóriách je rozdiel medzi hokejistami a hokejbalistami veľmi citeľný, nakoľko hokejbalisti trénujú iba popri škole, majú to ako záľubu. Hokejisti sú v špecializovaných hokejových triedach. Osemnásť ročný hokejista je úplne inak trénovaný, ako osemnásť ročný hokejbalista. Uvediem konkrétny príklad. Ak obaja začnú trénovať približne v ôsmich rokoch, hokejista absolvuje od ôsmeho roka približne o dve tretiny viac tréningových jednotiek ako hokejbalista. Týmto nechcem hokejbalistov nijak znevažovať, je to krásny šport. Chcem tým iba povedať, že hokejbal by mal byť iba pre hokejbalistov."

Poďme teraz z Nitry ďalej. Veľmi dobrú prácu odvádzajú s mládežou v Pruskom, Vrútkach, Martine, Žilinčania vedú extraligovú tabuľku. Tá práca je tam dlhodobá, máme podľa vás na čom stavať?

"Samozrejme, všetci čo pracujú s mládežou robia niečo dobré. Aj keď nevychovajú všetci repreznetantov, nevychovajú hviezdy, ale venujú sa mládeži, čo je pre spoločnosť niečo neoceniteľné, niečo čo nám nedajú sociálne siete typu facebook, čo nám nedajú počitačové hry. Šport formuje mladého človeka, mladí chalani vytvárajú partie, ktoré majú nejaký spoločný záujem, nie každý môže byť hviezda. Ale ak niekto pravidelne trénuje v komunite ľudí, ktorí chcú niečo spoločne dokázať, musia sa prispôsobobvať, formujú svoju osobnosť, ziskavajú návyky ktoré im neskôr v živote možu len pomocť. Preto je len veľká škoda, že takému zaujímavému športu ako hokejbal určite je, sa momentálne venuje málo mládežníkov. Majú iné záujmy, sú tu aj ine športy, celkovo sa podľa mňa spoločnosť málo venuje svojej budúcnosti, teda mládeži. To však je celospoločenský slovenský jav. Keď však nebudeme podporovať mládež, nebudeme mať ani hokejbalovú budúcnosť. Neviem ako dlho sme v kategórii mužov nezdolali český národný výber. Nie som z tých, respektíve nerád odpozerávam veci od iných, ale poučme sa od Čechov. Pozrite sa koľko hokejbalistov majú oni v mládežníckych výberoch a ako sa im to neskôr premietlo do mužskej repre. Pripomínam, že na MS v Bratislave nemali ani jedného hokejistu."

Máte teda na to recept? 

"Pozrite sa, každý rozpráva,  že všetko je o peniazoch a ekonomike. Ale mňa osobne veľmi mrzí, že na Slovensku v kategórii U19 je najvýchodnejším tímom Žilina, čo je geograficky stredné Slovensko. Chcem tým naznačiť, že ľudia od hokejbalu z východu stále apelujú na repre trénerov, že sú opovrhovaní a nedostáva sa im dostatok priestoru. Ale prečo Kežmarok nepostaví extraligový tým U19?"

Vo vašej odpovedi ohľadom nedostatku hráčov je zrejme rozhodujúce to, že hokejbal a hokej sú okrem ľadu a korčúľ identické športy, hokej je predsa len populárnejší. Je to niečo ako futbal a futsal. Skôr ma zaujíma, či vidíte v iných mužstvách kvalitu a či má kto nahradiť terajšiu mužskú generáciu.

"Všetko sa začína v školách. Tam sa robia nábory, tam sa podchytávajú talenty, ale školy majú iné záujmy. Nemaju dostatok peňazí na hokejbal, radšej budú robiť niečo iné. V Nitre máme špecifickú situáciu, nakoľko je tu veľmi silný  tím, ktorý má dostatok kvalitných hráčov. Z hráčov ktorých sme mali v U19 sa dokázali uplatniť niektorí aj inde. V Profise hrávaju Richard Bors a Miloš Gucký, v našom áčku sa objavili Cebo a Ščasný, ktorí majú šancu stať sa dobrými hráčmi. Čaká ich však veľa práce, veľa trénovania, ale ak takýto hráči nedostanú šancu v národnom tíme, demotivuje ich to. Oni odmakajú celú prípravu, odohrajú celú súťaž, podávajú dobré výkony a keď príde repre, vytlalčí ich hokejista, ktorý berie hokejbal iba ako dobrú prípravu. Vtedy sa za niekoľko okamihov stratí niekoľko rokov tvrdej prace konkrétneho chalana. Som rád, že z iných kluboch sa čoraz viac presadzujú hráči ako Čavajda, ktorý pravidelne hráva vo Vrútkach, Majo Gáborík, ktorý je v Žiari. Veľmi sa mi páčili chalani z Považskej a zo Žiliny, napríklad Martančík je hráč, ktorý ak bude makať, raz bude určite tahúňom reprezentácie. Táto generaciia mladých má v budúcnosti nahradiť túto generáciu, no ak nebudeme na tom tvrdo všetci makať a pracovať, tak ich nenahradia adekvátne a takých hráčov ako je  Petrík, Kašša, Tóth, Thron, alebo ako boli Babák, Košťál a iní, ktorí v hokejbale naozaj niečo dokázali, nikdy nenahradia. Sme hokejbalová veľmoc, ale to nás nemôže uspokojiť. Všetci stárneme, nikto tu nebude večne. Keď nepopracujeme na mládeži, tak Čechov nikdy nebudeme porážať."

Vráťme sa ku Kežmarku. Je pravdou, tak silný región by mal mať v lige zastúpenie. Nezaráža vás však, že ho nemá ani Bratislava?

"Bratislava je veľmi špecifická. Mládeži sa tam moc nevenujú, ale môj názor je, že vedia prečo to robia. Podľa mňa to totiž ani nepotrebujú. V Bratislave každoročne končí dosť veľa hokejistov, ktorí potom presedlajú na hokejbal. Je to naše najväčšie mesto, určite by si zaslúžila viacej mládežníckych výberov. Napriek tomu sme sa presvedčili o dobrej práci Dušana Danka a jeho mládežníkov. Súhlasím, že je zarážajúce, že v meste kde hrajú štyri extraligové mužstvá nie je ani jeden výber v kategórii U19. Aj toto je jedna z vecí, ktoré by sa v budúcnosti mohli zmeniť. Bolo by to len na pospech Bratislave, ale aj celému Slovensku."

V mužskej extralige sa čoraz viac hovorí o rozhodcoch. Je to neustále otváraná téma, hráči majú na mužov v pruhovanom neustále výhrady. Niekedy právom, niekedy to majú rozhodcovia naozaj ťažké. Aký je v tomto smere stav u vás?

"Bol som rozhodca v inom športe, ale tiež to bol kolektívny, kontaktný šport, založený na fyzickej hre. Rozhdoca je tiež len človek, osobne som veľmi silne emocionálny človek, ktorý zápasy veľmi prežíva. V návale emócií  viem aj ja byť negatívny a na rozhodcov mám svoj názor. Vždy to bolo tak, že kto prehrá, stažuje sa na rozhodcov. Niekedy oprávnene, niekedy nie. Podla mňa máme na slovensku dobrých rozhdocov. Nie všetkých, ale určite nie sú takí katastrofálni, ako vsetci o nich píšeme. Problém je niekde inde. Celé je to o profesionálnom prístupe, o prístupe všetkých činovníkov k stretnutiu. Uvedomme si, ako sa mi všetci správame k rozhdocom, ako ich berieme a ako im pomáhame. Nikto určite nepríde na zápas s tým, že týchto teraz odpálim a týchto potiahnem. Taký človek nemože existovať. Ale u nás je priznanie si chyby niečo nevídané. Hráme šport na svetovej úrovni, tak sa tak aj správajme.Neviem ako to je u mužov, ale u mladých je veľmi dôležité, ako rozhodca vystupuje hneď na začiatku. Možno si to niekto nemyslí, ale rozhdujú maličkosti. Ak príde rozhodca na zápas v čas a má vystupovanie ako má mať, tak aj hráči si uvedomujú,  že aj ich prístup musí byť profesionálnejší, ak rozhodca príde a pôsobí ako profesionál. Nie keď príde so sklonenou hlavou a tvári sa,ako keby prišiel pískať za trest. Hráči to cítia, títo mladí sa na ten hokejbalový zápas tešia cely týždeň, niekedy aj oveľa dlhšie. Chcú, aby bolo všetko ok a k tomu samozrejme patrí aj autorita rozhodcu. Hokejbal je kontaktný šport, veľa krát sa stáva, že jednu a tú istu vec vidia všetci úplne inak. Vtedy sa musí prejaviť sila osobnosti rozhodcu a musí nájsť najlepšie rozhdonutie podľa pravidel. O tomto to celé je. Lenže tu si niektorí ľudia pískajú ako chcú. Raz sa mi stalo, že som dostal tri timeouty v zápase, v každej tretine jeden. Skúsil som to a rozhodca s tým nemal akýkoľvek problém... Vysvetlite mi, ako môže taký rozhodca pískať extraligu U19 a potom mužskú najvyššiu súťaž?"

V zápasoch mladíkov je niekedy priveľa nervozity, niekedy snáď viac ako u mužov. Nechýbajú dokonca ani šarvátky. K hokejbalu to patrí, napriek tomu to vidíme práve u týchto chlapcov neradi. Snažíte sa ich v tomto smere nejak krotiť?

"Mne osobne sa páčia napínavé zápasy, nabádam chlapcov, aby hrali kontaktný hokejbal, osobné súboje tvrdá hra do tela... Nikdy sa mi však nepáčila zákernosť, neuznávam ani nešportové správanie sa voči súperom. Už sa mi viac krát stalo, že som nebol spokojný z rozhodnutím rozhodcu o výške trestu môjmu hráčovi a hráča som poslal pod sprchy ja osobne. Buď za faul, alebo za nešportové správanie sa k rozhdocom či súperovi."

Nitra vplávala do extraligových hokejbalových vôd iba minulú sezónu, u mužov je tento tým veľmi často prepieraný a vieme všetci dobre, že väčšinou negatívne. Ako je to u vás? Stane sa vám, že prídete napríklad do Martina a ukazujú na vás prstom, že to sú tí namyslení boháči?

"No je pravdou, že nás volajú Biely Balet (smiech). Hneď na prvom turnaji ešte pred extraligou som bol s mužmi v Skalici a prišli sme v našich klubových teplákoch a tričkách. Máme vytvorené podmienky aké máme, ale my sme tie podmienky nikomu neukradli, tie podmienky sme dostali a sme za ne vdační. Poznam sa s chalanmi z Profisu, som rád že som spoznal Vlada Pálinkáša, ktorý je v hokejbale oveľa dlhšie ako ja. Oni majú vesty s logom Profisu niekoľko rokov. Teraz mám ja Vladovi začať niečo vykrikovať, že on má vestu s logom jeho klubu? Veď to je absolútne jeho vec. To, že máme zázemie je len na prospech hokejbalu. Áno, Nitra je tŕňom v oku niektorých, ale je určite prínosom či už do extraligy mužov, alebo do juniorov. Predtým v Nitre bolo hokejbalové vákuum, vytvoril sa tu tím osobností. Máme ich v tíme niekoľko či už  Hrivnáka, Kaššu, Throna, či Petríka. Ale poznal niekto predtým mená ako Ecker, Balaška, Káčer,Titka, Gažik, Kučerka, Ďurický, Mach, Riegel? To sú všetko hráči z Nitry, ktorých sme tu mali a ktorí hrajú za Rytierov. Týchto hráčov Nitra priniesla do extraligy. Rovnako ako priniesla do extraligy to, že play off sa hralo minimálne na tri formácie. Úroveň play off bola vysoká, sám som videl všetky zápasy a napriek tomu, že sme vyhrali titul, nebolo to jednoduché. V play off sa hral ozajstný hokejbal, do ústrania išlo všetko ostatné, hráči robili len to čo mali. Hrali. Určite sme spravili chyby, na môj vrub ide chyba zo zápasu s Profisom a kauza Turčan, urobila sa chyba, poučili sme sa. Vyhrať titul v prvom roku je vždy zarážajúce a ešte dlho sa to bude preberať, ale jednoznačne Nitra prínosom je."

Juniorov čakajú onedlho MS v Čechách. Ako vidíte reálne naše šance?

"Napriek všetkému, čo som tu povedal som presvedčený, že máme kvalitných hráčov, kvalitnú mládež. Aj v mládeži sme svetová veľmoc, je tu veľa faktorov ktoré môžu rozhodnúť. Ja osobne dúfam, že slovenská hokejbalová únia a tréneri vytvoria výbery a podmienky také, aby naši mladíci dokázali zopakovať úspechy, ktore máme. Veľmi držím palce celej generácii, určite máme šance na úspech. Dúfam, že sa presadia aj hokejbalisti z Nitry, že sa presadia hráči, ktorí majú dlhodobo vysokú kvalitu. Tréneri o nich vedia, viem že majú svoju víiziu, svoju koncepciu, ale rád by som ich poporosil, nebojte sa dať šancu aj hráčom z hokejbalovej extraligy, nemyslím teraz len Nitru, ale v každom tíme sú nejaké osobnosti, nejakí ťahúni. Ak im dáte šancu, posunie to nielen daného hráča, ale aj ostatní uvidia, že ich drina a práca má nejaký vyznam. Že sa oplatí športovať a makať, pre každého športovca je reprezentácia vrcholom. Ak dáme šancu a možnosť tým čo na to majú herne, výkonnostne, morálne aj psychciky, posunie nás to všetkých ďalej."