"Potrebujeme partiu hráčov, ktorá bude ťahať za jeden povraz. Myslím si, že práve takú sa trénerom podarilo zložiť,“ hovorí Jozef Minárik.
- Iný cieľ ako finále ani neberieme, trúfa si Kapustová
- Jaroslav Kolibík: Nech nám v ceste k úspechu Pán Boh pomáha
- Jozef Ďuris svojmu tímu verí
- Hokejbal sa vráti domov
Dialóg pred odletom s JOZEFOM MINÁRIKOM, kapitánom slovenskej hokejbalovej reprezentácie mužov.
Čakajú ťa štvrté majstrovstvá sveta v rade. Kým v roku 2007 v nemeckom Rattingene si bol ako nováčik a musel si plniť všetky úlohy s tým spojené, v Kanade budeš patriť medzi najskúsenejších. Ako by si zhodnotil týchto šesť rokov v reprezentácii?
„Ja som dostal prvú pozvánku na zraz už v roku 2003 v rámci prípravy na MS 2005 v Pittsburghu, čiže súčasťou národného tímu som už prakticky desať rokov. Medzitým sa hokejbal veľmi zmenil. Zatiaľ čo pred pár rokmi potreboval hráč na hokejbal hlavne rozum, dnes potrebuje hlavne rýchle nohy. Rozum a šikovné ruky sú iba plus. Každé majstrovstvá sveta majú niečo do seba, majú špecifickú atmosféru, inú partiu hráčov. Zažil som dvoch trénerov, kopu príprav a videl som hrať vela špičkových hokejbalistov, z ktorých bol každý jeden osobnosťou. Zhrnuté a podčiarknuté, účasti na každom jednom zraze a na každom medzinárodnom fóre, boli pre mna obrovskými skúsenosťami.“
Od posledných MS v Bratislave prešiel náš tím generačnou výmenou, skončili dlhoročné opory ako Giba, Kapánek, Tóth, Komenda a ďalší. Šancu však dostanú mladší a je pre nás dobrou správou, že máme z čoho vyberať. Ako vidí silu tohto tímu jeho kapitán?
„O tom, že na Slovensku je mnoho skvelých hokejbalistov niet pochýb, ale miest je iba 23. V mužstve sú dríči, individualisti, rýchlonohí atléti i strelci. Na akciu, akou sú majstrovstvá sveta nestačí iba vyskladať tím hokejbalistov. Potrebujeme partiu hráčov, ktorá bude ťahať za jeden povraz. Myslím si, že práve takú sa trénerom podarilo zložiť.“
Favoritmi na titul budú okrem nás Česi, ktorí túžia po zlatom hetriku, no domáca Kanada urobí všetko pre to, aby ich túžby schladila. Bude pre nás psychickou výhodou fakt, že tam kde sa dvaja bijú, môže tretí zvíťaziť?
„Kanada si určite nebude chcieť nechať ujsť výhodu domáceho prostredia a v zápase s ňou bude určite najviac preverená naša fyzická a taktická príprava. Česi si brúsia zuby na hetrik, no po posledných prípravných zapasoch s nami tušia, že nebezpečnstvo pre nich nepredsatvuje iba Kanada. My máme najvyššie ciele a chystáme sa schladiť každého, kto sa nám postaví do cesty.“
Reprezentáciu povedieš na šampionáte ako kapitán, čo to pre teba znamená?
„Viesť národné mužstvo na podujatie akým sú MS je pre mňa veľká pocta. Splnil sa mi tým môj obrovský sen. Dúfam, že sa mi tejto úlohy podarí zhostiť rovnako dobre, ako môjmu predchodcovi Mariánovi Gibovi. A s mojimi asistentami Milanom Ladiverom a Róbertom Kaššom urobíme všetko čo treba, aby bol po MS o jeden dôvod na oslavu viac.“
Slovenská extraliga bola tento rok mimoriadne vyrovnaná, bolo ťažké dostať sa do konečnej nominácie?
„Do každého zápasu nastupujem s tým, že nechám na ihrisku srdce, či už je to za môj klub LG Azhokej Bratislava, alebo za ,,nároďák,,. Vždy sa snažím hrať na 117%. (17 je Minárikovo číslo dresu – pozn. red.). Ďalšou otázkou je, či sa hodíte trénerovi do koncepcie mužstva. Ale stabilné nadpriemerné vykony sú aspoň dobrým začiatkom na pozvánku do širšieho reprezentačného kádra.“
Aké budú tvoje prvé slová v kabíne pred prvým zápasom proti Pakistanu?
„Určite zdôrazním, aby sme sa nenechali zaskočiť farbou ich dresov, aby sme hrali agresívne, ale čisto, aby sme si nekomplikovali prechod cez červenú čiaru, no a v aby sme v súperovom pásme lietali ako mastný papier v prievane. Chlapci z blízkeho východu nesmú vedieť, kde im stojí hlava a ich brankárovi sa z nespočetného množstva striel musí urobiť zle už po prvej tretine.“
