Drozd: Ako tím sme na zlato rozhodne mali


By Monika Bajanová - Posted on 28 jún 2012

SR U18 mala ku zlatu blízko, napokon sa musela skloniť pred Kanaďanmi.

 

Rodák z Kežmarku, ktorý svojimi výkonmi zaujme nejedného hokejbalového diváka. To, že v drese Wormsow patril k oporám tímu preukázal aj na majstrovstvách sveta, kde tiež určite nesklamal. Reč je iba o sedemnásť ročnom talente Borisovi Drozdovi. S Borisom sme sa vrátili o pár dni späť k uplynulým majstrovstvám sveta v kategórii do 18 rokov.

Zápasy s Českom sú vždy tak trochu špecifické. Na tohto ročných majstrovstvách sveta sa náš výber do 18 rokov stretol s bratmi Čechmi dokonca dvakrát. Prvý zápas prebehol ešte v skupine a v tom druhom už išlo o veľa. Víťaz sa prebojoval do finále. V stretnutiach ťahali za kratší koniec domáci. 

"V prvom zápase bolo vidno, že nás podcenili. Mysleli si, že to bude ľahký zápas. Ale my sme sa na stretnutie dobre pripravili, pretože sme potrebovali uhrať aspoň bod. Jednou z možností bolo, že v semifinále chytíme Kanadu a to sme nechceli. V druhom zápase to bolo veľmi vyrovnané až do konca. Česi hrali oveľa lepšie ako prvý zápas a bolo vidieť, že sa na nás pripravili úplne inak. Našťastie sme to dotiahli do víťazného konca my," spokojne zhodnotil mladý útočník.

Vraví sa, že s tým istým súperom sa na turnaji dvakrát neprehráva, v našom prípade to však neplatilo. Našim chlapcom motivácia a ani túžba po víťazstve nechýbali. No napriek tomu si ani po druhý raz nevychutnali pocit z víťazstva a vypočuli si tak len kanadskú hymnu.

"Bol to pre mňa najťažší zápas. Chcel som aby sme Kanadu porazili, s nimi sú tie zápasy na inej úrovni ako s ostatnými. V prvom zápase sme boli lepší, mali sme viac z hry no rozhodca nám ho pokazil, keď odpískal úplné nezmysly a neuznal nám aj gól. Vo finále už bolo na nás vidieť únavu. Kanaďania mali väčšiu chuť po víťazstve ako my. Boli lepší skoro vo všetkom. Nemohli sme hrať s nimi otvorenú hru, vyhrávali osobné súboje a celkovo hrali skvele. Ťažko sme sa s tím vyrovnávali," opísal situáciu Drozd.

Chlapcom nepomohli ani návraty k historickým momentom od trénerov, keď aj oni v roku 1999 hrali taktiež finále s Kanadou. Tajomstvo ich úspechu vtedy spočívalo v nepeknom hokejbale. Len kazili hru a robili zakázané uvoľnenia. No našim chlapcom to nepomohlo a zostalo im len nepopulárne druhé miesto.

"Nálada v tíme bola upokojujúca a na dobrej úrovni. Boli tam viacerí, čo sa starali o dobru náladu, ale určite najväčšiu zásluhu na tom mal Janko Mendel. On vždy vedel na hoteli alebo v kabíne vyburcovať a rozprúdiť náladu. Pred každým zápasom sme si s chalanmi povedali pár slov a potom sme si zakričali. Z mojej strany som sa na zápasy pripravoval hlavne psychicky. Vždy som sa pomodlil a počúval hudbu. Takto to prebiehalo počas celého šampionátu," prezradil Kežmarčan niečo zo zákulisia.

Atmosféra majstrovstiev sveta sa nezažíva každý deň. Stovky fanúšikov z rôznych krajín sledovali zápasy či už naživo v Písku a Strakoniciach, alebo prostredníctvom internetu. Takto vnímal drobnohľad množstva ľudí strieborný reprezentant:

"Určite to bol veľmi dobrý pocit, keď sa nás prišli pozrieť aj slovenský fanúšikovia. Celý turnaj nás hrdo povzbudzovali a verili nám. Aj na Slovensku nám veľa ľudí držalo palce a preto ma mrzí, že sme im nedoniesli zlato. Veľa ľudí mi hovorí, že je to obrovský úspech. Ale podľa mňa sme tím na zlato mali a určite budeme z toho ešte dlho sklamaní. Ale taký je šport a treba sa tešiť aj so striebra. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým fanúšikom," povedal na koniec mladík, ktorý si vyslúžil prezývku Drozdík.
 

 

Vaše hodnotenie: None Priemer: 5 (8 votes)

CAPTCHA
Táto otázka slúži na odradenie spamerov.
5 + 10 =
Solve this simple math problem and enter the result. E.g. for 1+3, enter 4.