"Pánboh zaplať i za bronz," vyfúkol si po turnaji usmiaty líder obrany Tibor Kapánek.
Slovensko na už skončenom svetovom šampionáte v Bratislave získalo bronzovú medailu. Stratilo však jednu zo svojich najväčších hviezd v histórii. Obranca Tibor Kapánek je bez pochýb ašpirant na Sieň slávy slovenského hokejbalu. Po bratislavských MS oznámil definitívny koniec. TOPhbl.sk vám prináša exkluzívny rozhovor s bronzovým medailistom.
Do slovenskej vitríny pribudol ďalší bronz. Šnúra medailových úspechov na MS sa tak nepretrhla, hoci sme chceli zlato...
"Poviem to na rovinu pánboh zaplať aj za ten bronz. Vieme, že jednoznačný cieľ bolo hrať finále a pobiť sa o zlato, ale všetci videli, že nám jeden semifinálový duel nevyšiel. Musíme povedať, že Česi boli lepší. Postúpili do finále právom. Nám zostalo iba malé finále o tretie miesto, ale ja som veľmi šťastný, že sa nám podarilo získať bronz."
Prečo vieme zdolať každý tím, okrem Česka?
"Neviem, prečo nám to nejde proti Čechom. Boli sme veľmi premotivovaní. Snažili sme sa zmeniť hru z prípravy. Čakali sme, že oni začnú brániť a oni naopak na nás vyleteli, dali dva rýchle góly, čím rozhodli o vývoji zápasu. Asi sme čakali, že to príde samo. Česi potom hrali svoju hru. Zhustili stredné pásmo, kazili nám hru."
Okrem semifinále sme však súperom ukázali, že se pánmi na ihrisku. Boj o tretie miesto to jasne potvrdil výhrou 7:2...
"Na rovinu vravím, nečakal som taký duel proti USA. Začali sme častejšie strieľať. Na jednu nahrávku sme strieľali a potom prídu aj góly. Je škoda, že sme to v semifinále nerobili, pokazili sme to tým. Mrzí ma, že nepadol ani jeden gólik, to by zmenilo zápas. Už je to teraz jedno."
Boli ste jedným z najskúsenejších obrancov Slovenska. Bol na vás vyvíjaný väčší tlak a zodpovednosť?
"Nebol na mňa väčší tlak. Bol som dohodnutý s trénerom, že ja budem hrať presilové hry, oslabenia budú hrať mladí, behaví chalani. Mojou prácou bolo najmä stmeliť tím, pomôcť pri rozohrávke, vložiť do hry rozvahu a pomôcť mladým chalanom, možno i dať nejaký gólik. Škoda, že mi padol iba jeden."
Ako sa hralo na novom povrchu?
"Povrch bol pre všetkých nový. Lopta po ňom lietala veľmi pomaly. Aj pri strelách sa to 
potom prejavilo. Buď sme trafili hráča pred nami, alebo bola strela zblokovaná, či išla mimo brány. Ťažko sa mierilo na bránu."
Boli ste jedným z najlepších obrancov na celom turnaji. V obrane pôsobíte mimoriadne rozvážne. Je tento turnaj definitívny koniec?
"Už pred dvomi rokmi som šiel do Plzne s tým, že končím. Potom som si povedal, že sa ešte zatnem a dva roky vydržím. Hralo sa mi tam z chuti a chcel som okúsiť domáce majstrovstvá sveta. Dva roky som hral a trénoval iba pre tento šampionát. Proti USA to bol môj posledný duel v reprezentácii."
Aj na klubovej úrovni?
"Mám pred sebou ešte jeden turnaj za môj klub vo Švajčiarsku. Ideme do Plzne, potom už idú hokejky do rohu, rukavice na klinec a moja hokejbalová kariéra bude ukončená."
Tibor Kapánek teda robí za hokejbalom hrubú čiaru...
"V pozícii hráča jednoznačne končím."
A na inej pozícii?
"Niečo sa rysuje, sú náznaky, že by som hokejbalu vo Švajčiarsku mohol pomôcť. Šesť rokov som tam žil a hral, minimálne na klubovej úrovni hokejbal išiel hore. Dúfam, že som na tom mal aj ja nejakú zásluhu. Budú stretnutia s vedením. Do Vianoc však mám pokoj, žiadny zápas, žiadny tréning. Budem sa venovať iba rodine."
Nevráti sa chuť venovať sa opäť naplno športu?
"Možno chuť hrať hokejbal ešte príde. Ja športujem dvadsaťpäť rokov a bez toho sa mi bude ťažko žiť, ale niečo si nájdem."
